PÁN POCHVÁLIL NEPOCTIVÉHO SPRÁVCU

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.  (Lk 16, 1-8)

          Na juhu Talianska je udomácnené slovo „furbo“, ktoré sa dá preložiť ako šikovný, chytrý, i keď svojím konkrétnym obsahom sa skôr blíži tomu, čo by sme my mohli označiť za podvod. Pre ľudí žijúcich v Stredomorí je však prirodzené správať sa „furbo“ – napríklad nechajú zákazníka v reštaurácii zaplatiť viac ako je uvedené v jedálnom lístku. Ak to urobia Nemcovi, toho to dokáže strašne rozčúliť, lebo sa cíti okradnutý. Pritom u južanov je to niečo ako „šport“ a nebyť „furbo“ pre nich znamená to isté ako byť naivný, hlúpy. Schopnosť správať sa „furbo“ je ukazovateľom ich životaschopnosti, prejavom vôle prežiť.

          V podobenstve dnešnej nedele je reč o správcovi, ktorý spreneveruje majetok svojho zamestnávateľa. A keď mu to všetko praskne, kradne ďalej, stále vo veľkom. Odpúšťa dlh dlžníkom svojho pána, aby – až ho jeho pán vyhodí z práce, mal ku komu ísť. Musíme si uvedomiť, že nepoctivý správca jedná s veľkopodnikateľmi. Sto kadí oleja činí asi 3500 litrov, čo je približne ročný výnos veľmi rozsiahleho olivového hája. Podobne sto meríc pšenice sa urodí na ploche asi dvadsaťnásobne väčšej, ako v tej dobe vlastnila bežná židovská rodina.

          Rozprávanie o nepoctivom správcovi je považované za jedno z najzáhadnejších podobenstiev. A to nielen preto, lebo dáva za príklad prešpekulovaného gaunera a zlodeja, ktorého pán v závere podobenstva dokonca pochváli. Problém pri pochopení príbehu môžeme mať hlavne vtedy, ak si neuvedomíme, že podobenstvo nemožno brať doslovne – ako návod na jednanie či normu správania.

          Evanjeliové podobenstvá sú prispôsobované mentalite ľudí Izraela, ktorým sú aj najzrozumiteľnejšie. Aj južanským národom Európy sú bližšie ako napríklad nám. S našou mentalitou by sme toho darebáka správcu najradšej videli za mrežami. A predsa i my máme radi detektívky. Radi sa pozrieme napríklad na skupinu elegantných lupičov v smokingu, ktorí preniknú do kasína a zatiaľ čo časť z nich spokojne hrá hazardné hry, druhá vylúpi peniazmi nabité trezory herne. Obdivujeme precíznosť a „svedomitosť“, s akou gangstri akciu naplánovali a uskutočnili.

 Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom "C" (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť vo Vydavateľstve Georg alebo v kníhkupectvách.

 Na stiahnutie

Video ku knihe:

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.