|
VÝROČIE POSVIACKY LATERÁNSKEJ BAZILIKY (32. nedeľa cez rok)
NEROBTE Z DOMU MÔJHO OTCA TRŽNICU!
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku. (Jn 2,13-25)
Scéna, ktorú líči evanjelium, dokazuje, že Ježiš nebol nejakým stále usmievavým dobrákom. Tento text radi preto obchádzame a odsúvame na okraj – ani v dejinách kresťanského umenia nie je často stvárnený. Ježiš rozčúlený, Ježiš, ktorý niekoho dokáže vyhnať bičom a poprevracať stoly – to je výjav, ktorý sa nám príliš nehodí do rozšíreného populárneho obrazu „sladkého“ Ježiša.
Príbeh o „Vyhnaní kupcov z chrámu“ má aj iné pomenovania, ktoré sa javia ako správnejšie – a to „Očistenie chrámu“ a z istého hľadiska možno hovoriť aj o „Zrušení chrámu“ Ježišom. Okrem tejto Jánovej verzie, ktorá je najznámejšia a najčastejšie čítaná, majú príbeh „očistenia chrámu“ aj synoptickí evanjelisti Matúš, Marek i Lukáš, i keď Matúš tejto udalosti venuje iba dva verše a jeho verzia sa v liturgických čítaniach ani nevyskytuje.
Zvieratá, ktoré v Jánovej verzii Ježiš vyháňa z chrámu, boli pre chod bohoslužieb nevyhnutné, pretože na sviatky prichádzali do Jeruzalema Židia zo všetkých končín zeme a – samozrejme, zvieratá na obetovanie nemohli ťahať so sebou. Spomeňme si tiež na Máriu s Jozefom, ktorí za svojho prvorodeného majú priniesť dve hrdličky alebo dva holúbky. Kúpili ich v rovnakých stánkoch, aké teraz Ježiš ničil.
Peňazomenci zasa pútnikom zabezpečovali zmenárenské služby, aby obetné zvieratá a povinnú chrámovú daň zaplatili v „kóšer“ židovských šekeloch, keďže iné mince zobrazovali tváre vládcov, čo Židia považovali za modloslužbu. V rámci existujúcich predpisov bola teda činnosť predavačov a peňazomencov legálna. Pre človeka prítomného v chráme musel byť Ježišov čin nerozumný a nepochopiteľný. Bez obety nemohli byť odčinené hriechy ľudu.
Ježišovo správanie však mohlo mať aj iný hlbší dôvod: takto mohol konať len ten, kto mohol priniesť odpustenie hriechov na vyššej úrovni než to poskytovali starozákonné predpisy.
Evanjelista cituje slová Žalmu 69,10 „stravuje ma horlivosť“, čo sa dá preložiť aj ako „úplne ma pohltil vnútorný zápal, vnútorné nadšenie pre Boha“. Čo je však zaujímavé, evanjelista pozmeňuje gramatický čas v žalme na budúci a hovorí: „Strávi ma horlivosť“, čím naznačuje blížiacu sa Ježišovu smrť, ktorá ho „strávi“, úplne „pohltí“.
„Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Komentár evanjelistu, že Ježiš mal na mysli chrám svojho tela, zrejme čerpá až z neskoršej teológie prvých kresťanských obcí, ktoré vidia Krista ako „nový chrám“.
Učeníci zmyslu Ježišových slov nerozumejú. Ján dodáva, že až keď Ježiš vstal z mŕtvych, rozpamätali sa a uverili. Ani my nie sme na tom lepšie ako oni. Aj my potrebujeme neustále „rozpamätávanie sa“. Viera je čosi živé, čo rastie, ale i klesá, čo sa prehlbuje, ale aj prechádza temnotou.
Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom "C" (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť vo Vydavateľstve Georg alebo v kníhkupectvách.
Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.
|
|