Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

NÁŠ PRÍBEH

         Veľkým zlomom v mojom živote sa stal moment, kedy sme po vzájomnej dohode ukončili náš šesť rokov trvajúci vzťah s priateľom. Bolo to asi rok po skončení vysokej školy. Veľmi to bolelo, lebo sme plánovali spoločnú budúcnosť a naša láska stále trvala. Ale ja, ktorá som objavila nový rozmer života v objavení Boha, som zrazu cítila, že s týmto človekom sa nebudem môcť deliť o tom najvnútornejšom, najosobnejšom, čo mi Boh ponúka a čo sa zrazu pre mňa stalo tak vzácnym. Naopak, čím väčšiu radosť som z viery prežívala, tým väčší strach môj priateľ zo mňa mal. Boh ma viedol k ukončeniu nášho vzťahu. Nie je to cesta pre každý pár, ale vnímala som, že pre nás dvoch áno. Bol to ťažký vnútorný boj. Nakoniec som Bohu dokázala povedať: „Pane, ja sa ho teda vzdávam. O jedno ťa však prosím – o obrátenie svojho priateľa. Verím, že ak máš pre mňa pripravené niečo iné, bude to len lepšie.“ 
            A naše cesty sa rozišli. Môj priateľ si na moje prekvapenie veľmi rýchlo našiel nové dievča. Ja som zasa našla jedno úžasné spoločenstvo, v ktorom sme si vzájomne pomáhali v raste vo viere a kde vznikli pekné priateľstvá. Postupom času nás to viedlo k viacerým evanjelizačným aktivitám. Veľmi rada na tieto roky spomínam.
            Uvedomovala som si však, že hoci mi roky utekajú, otázka môjho životného povolania ostáva nevyriešená. Prežívala som i ťažké chvíle, najmä keď sa postupne povydávali moje priateľky a narodili sa im deti, ale dôverovala som, že Boh na mňa nezabudol. Táto istota mi dodávala silu. Mala som tridsať rokov a znovuožívali vo mne myšlienky nad možnosťou vstupu do rehole. Táto predstava ma však nijak nenadchýnala a nenapĺňala radosťou. Kde bol ten, po láske ktorého som túžila, po boku ktorého som úplne normálne - v rodine, popri každodenných starostiach, pri výchove detí chcela stráviť život ako manželka a matka?
            Petra som v spoločenstve stretávala už dávno. Nemala som ho veľmi v láske, rozhovorom s ním som sa vyhýbala, pretože bol kritikom našich evanjelizačných aktivít a naše vzájomné rozhovory končili nedorozumeniami. Inak to bol celkom normálny mladý muž, citlivý vo svojom srdci. I on túžil stretnúť svoju lásku, vždy tak krásne rozprával o láske k žene, o hodnote ženy, o túžbe po rodine, deťoch. Bolo mi ho ľúto, lebo ju vlastne stretol, ale jeho cit ostal neopätovaný. Keď som sa s ním rozprávala, uvedomovala som si, že žena, ktorá sa stane jeho manželkou, bude v hojnej miere zahrnutá jeho úctou a láskou. Modlila som sa, aby mu Pán Boh daroval naozaj dobrú manželku.
            V živote by som si nebola pomyslela, že Pán nás stvoril ako dve polovice jedného jabĺčka, ktoré sa hľadajú, aby sa mohli spojiť. Pre rozdielnosť našich pováh, názorov som to považovala za absurdnosť. Rovnako ako viacerí zo spoločenstva, ktorí sa o našom novovzniknutom vzťahu dozvedeli. Pamätám si svoj výrok: „S Petrom by som v živote nedokázala nič mať spoločné“. Nemohla som uveriť, že Pán by mi mohol poslať do cesty Petra ako partnera, ktorého som očakávala. Ako mi to len mohol urobiť? Mala som veľa otázok, modlila som sa a čítala som Bibliu. Stalo sa mi to, čo nikdy predtým v tak významnej miere – Boh mi cez pravidelné každodenné čítanie Božieho Slova (nie cez náhodné otvorenia Písma) postupne dával jasné a konkrétne odpovede na moje otázky a ja som pochopila: Áno, Peter je ten človek, ktorého mi posiela Pán. Prijala som to.
            Dnes, po štyroch rokoch manželstva môžem povedať: „Peter je ten nesmierny, Bohom darovaný dar pre mňa. Je úžasným manželom, mojou veľkou oporou. Sme naozaj rozdielni, ale naše rozdiely nás očisťujú a aj obohacujú. Každým dňom nášho manželstva naša vzájomná láska rastie aj vďaka tomu, že Boh je tým prvým v našom vzťahu. Túžime po deťoch a veríme, že Pán nám ich v pravom čase požehná. Vieme, že veľké veci neprichádzajú v živote ľahko a vôbec nemusia prísť podľa našich predstáv. Už sme pochopili, že ten Boží spôsob je ten najlepší. Radi sa necháme prekvapiť. Zatiaľ pomáhame vo farnosti pri príprave snúbencov na prijatie sviatosti manželstva. Máme možnosť svedčiť o tom, ako Boh koná v životoch tých, ktorí mu dôverujú a povzbudzovať mladých ľudí, aby viac hľadali Boha a nechali mu priestor vo svojom vzťahu. Táto služba nás takisto spája a približuje viac k Bohu.
            Ešte by som chcela spomenúť dôležitosť modlitby pri hľadaní partnera do manželstva, ako aj spoločnej modlitby v samotnom manželstve. Prináša veľké požehnanie.  
            Dnes viem, že Boh moju modlitbu spred niekoľkých rokov vypočul a daroval mi naozaj lepšie ako by som si to sama vedela predstaviť. Týmto naším svedectvom by som chcela povzbudiť mladých ľudí k trpezlivosti a k dôvere voči Bohu, ktorý je verný vo svojich prisľúbeniach.

(príbeh napísaný v roku 2004)