Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

NÁŠ PRÍBEH II.

            Môj dnes už manžel Peter prešiel náročnou cestou pri hľadaní životného partnera. Veľmi túžil stretnúť svoju životnú lásku a založiť si rodinu. Myslel si, že to akosi príde samo, ale roky utekali, a napriek svojej túžbe a hľadaniu ostával stále sám.
            V našom meste veriaci postavili nový kostol a o. biskup v máji, ktorý je mariánskym mesiacom, predstavoval novovzniknutej farnosti nového kňaza a spomenul tento príbeh: „Šiel som so šoférom na Škode Favorit a predbiehalo nás auto BMW. Len tak okolo nás prefrčalo a šofér zareagoval: ,to je sila!΄ Ale ja vám hovorím: ,Nie BMW, ale ruženec - to je sila!΄“
            Tento jednoduchý príbeh vtedy oslovil Petra a rozhodol sa, že sa bude každý večer modliť ruženec na úmysel nájsť si životného partnera. Dnes tomu ťažko môžem uveriť, že on sa kedysi každý deň modlil celý ruženec! On, ktorý nemá rád priveľa slov, ktorý vo svojich modlitbách je tak stručný! Vo svojom rozhodnutí bol však dôsledný a vytrvalý.
            Nepopieram, ani moja cesta hľadania životného povolania nebola jednoduchá. Bola mi však daná veľká milosť pokoja a viery, že Boh o mne vie. Vždy som si bola vedomá, že ten pokoj a istota prameniaca z Boha nie je samozrejmosťou. Bol to dar daný zhora, a ja viem, že ničím som sa oň nepričinila. Vždy som bola a aj som svedkom príbehov mnohých, ktorí už strácajú nádej, ktorí sú nešťastní, lebo ten človek, Bohom darovaný, neprichádza...
            Náš nový duchovný otec nás, mladých, veľmi povzbudzoval v tom, aby sme sa modlili za svojho budúceho partnera. Ja, priznám sa, až tak veľmi som sa nemodlila. Keď som bola v Medžugorji, iba som jednoducho predložila Bohu cez Pannu Máriu prosbu za vyriešenie otázky môjho povolania. A opäť som cítila ten pokoj a istotu, že moje cesty sú v Božích rukách.
            Chcem tu podotknúť ešte jednu dôležitú vec. Svoj voľný čas som netrávila medzi štyrmi stenami. Chodila som medzi mladých, na modlitbové, evanjelizačné, formačné stretnutia. Nie síce s cieľom „uloviť si partnera“, ale bola som otvorená voči možnosti stretnúť toho pravého.
           Nakoniec som ho stretla v najbližšom okolí, poznali sme sa už dávno. Musela tu veľmi silno zapracovať Božia milosť, aby sa naše povahy a cesty dali dokopy. Keď sme pochopili, že patríme k sebe, nebolo už potrebné dlhé chodenie a spoznávanie sa. Svadba prišla pomerne rýchlo. Ja som mala 31, manžel 30 rokov. Konala sa v Jubilejnom roku 2000 a za deň spečatenia našej lásky sme si zvolili – ako inak – mariánsky sviatok Ružencovej Panny Márie. Stále vnímame a presviedčame sa o tom, že ona je patrónkou a ochrankyňou nášho manželstva.
            Naše manželstvo je veľmi pekné. Povzbudzujem mladých – buďte trpezliví a vo všetkom hľadajte Božiu vôľu. Najhoršie je spanikáriť a zariadiť sa podľa svojho, lebo, vraj, „iná možnosť už prísť nemusí“... Poznám i také manželstvá, žiaľ, sú už rozpadnuté.  Nebojte sa, Boh o každom z vás vie...

(doplnenie nášho príbehu o dôležitosť modlitby pri hľadaní životného partnera)