AKO MUŽA A ŽENU ICH STVORIL

            Často sa rada vraciam k môjmu obľúbenému príbehu od Maxa Rösslera o „práci“ na vzťahoch, ktorú prirovnáva k postupne ohrievajúcej sa perine. Používa k tomu jeden svoj postreh z lyžovačky. Píše o tom, ako sa každý večer vracal do nevykúrenej komôrky a keď si ľahol do postele pod studenú perinu, zuby mu drkotali a celé telo sa mu pokrylo husou kožou. Schúlený do klbka si však postupne posteľ vyhrial a od určitého momentu už nevyhrieval posteľ on, ale posteľ vyhrievala jeho.
            Vtedy mu zišla na um myšlienka, prečo niektorí ľudia tak ťažko nadväzujú a udržiavajú kontakty v rámci rodiny, práce, nejakého spoločenstva... Príčinou je v nemalej miere aj to, že automaticky očakávajú teplú posteľ. Bez ochoty do vzťahov niečo vložiť, posnažiť sa, zaprieť sám seba.
            Naozaj, normálne teploty medziľudských vzťahov sú chladné. Na rozmrazovaní ľadov treba pracovať. Ak si niekto myslí, že všetci len naňho čakajú, aby ho zasypali prívetivosťou a srdečnosťou, skutočne sa mýli. Kto sa však sám rozhodne vyžarovať teplo, byť prívetivý, ochotný, znášanlivý, čoskoro zistí, že ho zohriate okolie hreje. A aj keď sa niekedy v jeho duši zotmie a schladí, zažiari mu prívetivosť zvonku.
            Ako som už spomenula, k tomuto príbehu sa rada vraciam, lebo často sa presviedčam o tom, ako pravda o ohrievajúcej sa perine pri práci na vzťahoch funguje. Raz som ho, opäť preniknutá jeho múdrosťou a každodennou aktuálnosťou, prečítala svojmu manželovi. „Hm, dobré...“, zareagoval a ja som z tejto reakcie vedela, že sa mu naozaj páči. Na druhý deň ma však prekvapil dodatočným komentárom: „Vieš, ten príbeh je z fyzikálneho hľadiska hlúposť. Perina neohrieva, tá funguje len ako izolátor, ktorý zabraňuje prestupu tepla do okolia. Ak niekto ohrieva, tak je to len človek.“
            V duchu som sa začala smiať, akých nás Pán stvoril naozaj rozdielnych. Ja by som po vypočutí príbehu maximálne tak rozmýšľala nad tým, na koho analógia o vzťahoch a teplej perine platí. Alebo u koho výnimka potvrdzuje pravidlo. No môjho manžela viac zaujala fyzikálna úroveň vecí. Niekedy nás takéto komentáre dokážu poriadne schladiť, priznajme si.
            Ale tiež si priznajme, že tá rozdielnosť, s akou vníma veci muž a žena, je dobrá a prospešná. Nie raz sa stalo, že vec, ktorou som ja bola nadšená, manžel práve vďaka znalosti fyzikálnych zákonov a ekonomických skutočností označil ako hlúposť. Nasledovala chvíľka sklamania z mojej strany, no dodatočne sa ukázalo, že jeho pohľad nás uchránil pred zlým rozhodnutím alebo prinajmenšom pred zbytočným vyhodením peňazí.
            Boh nás stvoril zázračne (Ž 139).  Keď nás ako muža a ženu stvoril (Gen  1,27), nebolo to kvôli tomu, aby sme vzájomne medzi sebou súperili, ale na to, aby sme sa vzájomne dopĺňali. Buďme za to my, ženy, vďačné, a nebojme sa vyjadrovať vďaku i našim partnerom. Je viac ako isté, že ich to poteší a našej pozícii vo vzťahu to pritom nijakým spôsobom neublíži.