Kresťanstvo, na rozdiel od iných ideových smerov, dáva životu s utrpením nádej i zmysel. Kresťanská reč o kríži nie je teda len výrazom pesimizmu sklamaných a nemohúcich ľudí, ale je základom optimizmu triezvych a pravdivých realistov. (Aleš Opatrný)

Pre Ducha Svätého je typické, že všetko, i to zlé, zaraďuje do širších súvislostí. Ukazuje, že Boh bol účastný pri všetkom, čo si prežil. To, čo vyzeralo tak hrozivo, čo tak nesmierne bolelo, nebolo v skutočnosti tak zlé. Duch Svätý ti pomáha vidieť plnú skutočnosť, nie iba jej zlomok. (Aleš Opatrný)

Diabol ti nikdy nebude pripomínať, čo si sa v bolesti naučil. On má záujem iba na tom, aby sa ti znovu obnovovali bolestivé detaily.

Máme pokušenie neprijať Krista, ktorý hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a ma nasleduje...“ Pretože heslá doby znejú: „Zarobiť! Získať! Vlastniť! Mať čím viac!“
Ježiš zdôrazňuje iné hodnoty: „Strácať. Dávať. Obetovať. Obetovať sa.“ Povedal to v nádhernej vete: „Kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ V tomto jeho programe sa kríž vynára ako prameň spásy.
Kríž je bolestné teleso. Človek sa mu prirodzene snaží vyhnúť. Ale jedine kríž nedovolí, aby sa človek ponoril do hmoty, a tak stratil zmysel pre svätosť. Kríž povzbudzuje, pomôže sa odpútať i prehodnotiť život. Vždy je výzvou, aby sa človek dostal k bližšie k Bohu.
Pamätajme – Boh dopustí, ale zásadne neopustí nikoho, kto s ním spolupracuje a kto ho o pomoc prosí. A ku každému krížu dá aj silu uniesť ho. (Rudolf Baláž)

Trpiaci sú pozvaní byť pozornými. Oni sú informovaní o čomsi, čo iným uniká. Presviedčajú sa o prechodnom charaktere tohto sveta. To ich zachraňuje pred plytkosťou a stroskotaním. Preto majú svetu čo povedať. (Paul Claudel)

Pozývam vás upriamiť pohľad na kríž. On je tým privilegovaným miestom, na ktorom sa zjavila Božia láska. Kríž je osadený v zemi – akoby zakorenený v ľudskej zlobe. A zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, aby tam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu. (Ján Pavol II., z homílie v Banskej Bystrici)

Nikdy nemôžete vedieť, či tá skutočnosť, ktorá vás ťaží, nie je skrytým princípom vašej neskoršej radosti. (Léon Bloy)

Nikto z nás nemusí v ťažkých hodinách života dokázať viac ako Ježiš v Getsemanskej záhrade. (Ján Chryzostom Korec)

Keby boli anjeli schopní závisti, závideli by nám dve veci: sväté prijímanie a utrpenie. (Faustína Kowalská)

Kríž bez Krista nespasí. Lebo končí v Dachau a na Súostroví Gulag. (Fulton Sheen)

Každé utrpenie je „tieňom Jeho ruky, ktorá sa vystiera k láskaniu“. (Fulton Sheen)

Choroba je skúšobným kameňom viery. Z nej žiari nádej. Láska k Bohu a ostatné čnosti nachádzajú tu v najširšom slova zmysle možnosť ukázať svoju pravosť. (sv. Vincent de Paul)

Áno, premnoho traktátov a učených kníh bolo napísaných o náboženskom výklade utrpenia a mnohé z nich som prečítal.
Ale na to človek sedí s rodičmi pri lôžku dieťaťa, z ktorého rozhorúčeného tela pomaly a bolestne odchádza život alebo s človekom, ktorému sa rozpadla rodina a tým sa mu zrútil jeho svet – a naraz mu všetky tie knižné múdrosti pripadajú ako ťažko naložený koráb, ktorý pláva kamsi do neznáma. A nielenže si nemôže spomenúť na žiadnu z tých krásnych teórií, zdá sa mu dokonca, že s tou loďou odchádza kamsi do diaľky aj jeho „veľká viera“, viera chytrá a pohotová, ktorá dokáže dať na všetky otázky pádnu odpoveď. A ostáva mu len „malá viera“, vyzlečená donaha, hľadajúca odvahu pozerať sa do očí trpiacich, v ktorých číta jedinú otázku „prečo?“
A potom tá „malá viera“ urobí jediné, čo dokáže: nadýchne sa, vezme so sebou všetky tie otázky, bolestne otvorené ako nezacelené rany, rozbehne sa a jediným aktom dôvery skočí do temného priestoru tajomstva, v ktorom nevidí, ale aspoň tuší nádej: ja, Pane, neviem, prečo, ale ty to vieš! (Tomáš Halík)

Mnoho kníh sa snaží pocukrovať bolestné rany zbožnými frázami alebo sa príliš ľahko preniesť cez priepasť medzi faktom utrpenia a vyznávaním dobrého a spravodlivého Otca všetkých ľudí. Nie je poctivejšie, a nakoniec i „zdravšie“ jednoducho priznať, že paradox existencie týchto dvoch ťažko zlučiteľných skutočností – zla a utrpenia na jednej strane a dobrého všemohúceho Boha na strane druhej treba prijať ako rébus, ktorý nie je riešiteľný logickými postupmi nášho rozumu? (Tomáš Halík)

Dialóg človeka s Bohom o tajomstve zla a utrpenia vždy asi musí skončiť ako v Knihe Jób: človek si prikryje ústa a skloní sa pred nepochopiteľnosťou Skutočnosti. Ale toto zmĺknutie – ako to najlepšie vidíme práve v Knihe Jób – býva výsledkom predlhého a bolestného procesu, zápasu, premeny zmýšľania. A viera, ako som hlboko presvedčený, nie je až oným stavom na konci tohto procesu. Viera je celý tento proces. (Tomáš Halík)

Áno, aj pre Ježiša trpieť a umrieť bolo ťažké! Aké sú v tomto smere evanjeliá realistické oproti stohom neskoršej zbožnej literatúry, z ktorej máme dojem, že svätci sa priam kochali blahom pri pomyslení na mučeníctvo a nemohli sa smrti dočkať! (Tomáš Halík)

S láskou hľadievam na množstvo krížov a krížikov, ktoré zdobia môj parížsky byt! Dostal som ich od mojich mladých rôznych vyznaní. To je tiež zaujímavé.
Keď si ty zavesíš kríž do svojej izby, pozeraj naň často a modli sa. Neurob si z neho len dekoračný predmet. Mnohí svätí trávievali celé dni a noci rozjímaním pred krížom. Vďaka krížu dokázali porozumieť významu utrpenia.
Keď som niekedy na pokraji síl a zrazu pocítim, že ma zaplavuje nová sila, hovorím si: To určite niekto chorý obetoval za mňa svoje utrpenie alebo niekto v tichu kláštornej cely prosí Pána, aby ma podopieral.“ (Guy Gilbert)

Mojžišovo videnie sa začalo svetlom. Potom k nemu Boh prehovoril v oblaku. Avšak keď Mojžiš vystúpil vyššie a stal sa dokonalejším, uvidel Boha v temnote.
(sv. Gregor Nyssenský)

Počas uplynulých dvadsiatich storočí milióny a milióny duší dali prednosť poézii kríža pred lákadlami sveta a tela. ( Ján XXIII.)

Život správneho kresťana, aj keď je poznačený súženiami a bolesťami, má vždy príchuť neba. (Ján XXIII.)

Ak Boh dopúšťa utrpenie a bolesť, našou silou musí byť vtedy viera, že Boh nedopúšťa zbytočné utrpenie. (Terézia z Lisieux)

Kto nehľadá Kristov kríž, nehľadá ani jeho slávu. (sv. Ján z Kríža)

Najčistejšie utrpenie prináša najjasnejšie poznanie. (sv. Ján z Kríža)

Znášať utrpenie znamená mať s Bohom spoločné tajomstvo. (Sören A. Kierkegaard)

Pokiaľ človek netrpí, nepozná sám seba – pretože práve utrpenie mu ukáže, aký skutočne je.
(Wilhelm Mühs)

Keď pociťujeme bolesť v jej najkrutejších odtieňoch a najrozmanitejších úzkostiach, keď spíname ruky k Bohu v nemej, úpenlivej prosbe, pokorne volajúcej o pomoc, keď pijeme až do dna kalich utrpenia a celé dni a roky obetujeme Bohu svoj kríž v spojení s Ježišovým krížom – vtedy sa nad nami zmilúva Boh a vťahuje nás do jednoty so sebou.
(Chiara Lubichová)

Kto patrí Kristovi, musí prežiť celý Kristov život. (Edita Steinová)

Len si nemyslite, že utrpenie je priveľké a radosť je primalá. Nebo nevezme nikomu nič bez toho, aby mu to prenesmierne neodplatilo. (Edita Steinová)

Čo sa začína triumfom v bránach Jeruzalema, končí sa na osudnom vrchu Kalvárie.
(Ján XXIII.)

Kresťanstvo bez kríža, bez utrpenia a bez útokov Zlého nie je a ani by nebolo pochopiteľné. (Ján XXIII.)

Každý, koho si Boh vyvolil, nosil vo svojom pozemskom živote kríž. Dušu, ktorá pije z Božieho učenia, Boh zavedie do svojich nesmiernych hĺbok, vdychuje do nej svoju múdrosť a s múdrosťou aj svoju lásku. (sv. Hildegarda)

Kto vnútorne prijal utrpenie, vyzrieva a získava viac porozumenia pre iných, má viac ľudskosti. Kto sa utrpeniu vždy vyhýbal, nerozumie druhému, je tvrdý a egoistický.
(Benedikt XVI.)

V priebehu roka som čoraz viac cítil, že sa ma zmocňuje choroba. Preto si chcem zvyknúť myslieť na smrť, ale tak, aby medzitým môj život bol vždy plný jasu. (Ján XXIII.)

Pre trpiacich je Božia láska najlepšie hmatateľná cez obyčajných ľudí – ako si ty či ja.
(Philip Yancey)

My by sme chceli trpieť s hlavou vztýčenou, ale náš Pán sa potil krvou...
(sv Terézia z Lisieux)

Len ten, kto verí Kristovmu krížu, môže dať svetu nádej. (Ladislav Boros)

Jedným z najväčších pokušení diabla je, že v utrpení zameriava pohľad nie na Krista, ale na samotné utrpenie. (Vojtech Kodet)

Pre Boha a pre ľudí môžu urobiť veľa takisto slabí a chorí, lebo okrem fyzickej práce existuje tiež námaha modlitby a utrpenia. (sv. Maximilián Kolbe)

Keď Kristus trpel za nás všetkých, dal utrpeniu nový zmysel, dal mu nový rozmer, nový poriadok: poriadok lásky. (Ján Pavol II.)

Z kríža sa nezostupuje. (Ján Pavol II.)

Pán zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho brata. (Job 42,10)

Kto pracuje, urobí veľa. Kto sa modlí, urobí ešte viac. A kto k tomu ešte trpí, urobí najviac.
(kardinál Tomášek)

Skôr ako by padli na zem, už sú všetky slzy zotreté. Pretože ich plakal sám Boh a navždy ich osušil zo svojich i našich očí. (Karl Rahner)

Ak môžeš plakať, ďakuj Bohu. (J.W. Goethe)

Kríž nám hovorí, že nieto pádu bez nádeje, ani tmy bez jedinej hviezdy, ani búrky bez prístavu, kde by nebolo možné zakotviť.  (Ján Pavol II.)         

Nádej v účasť na sláve Zmŕtvychvstalého so sebou nesie neodvolateľný súhlas s nasledovaním Krista na jeho ceste kríža. (Bernhard Häring)

Pokiaľ trpíš len svojím vlastným utrpením, a nie utrpením Ježiša Krista, trpiaceho pre teba, pokiaľ ťa tvoj vnútorný stav znepokojuje alebo teší, potom ešte neprebývaš v Kristovi a si ďaleko aj od seba samého. Život, to nie si ty, život je Kristus, ktorý žije v tebe.
(brat Efraim)

Keď trpíš, nesťažuj sa, uchovávaj svoje utrpenie v tajnosti ako prameň, aby si priniesol Bohu obetu príjemnej vône a ľuďom radostné svetlo z tváre toho, ktorého láska bola silnejšia ako bolesť. (brat Efraim)

Utrpenie neužitočné je utrpenie nevyužité. (brat Efraim)

Utrpenie je dlhá cesta, ktorá stúpa v serpentínach. V každej z nich sa pred nami rozprestrie nový spôsob života, zakaždým bohatší a plnší ako predchádzajúci. (brat Efraim)

Daj si pozor, aby si neveril viac vo svoj vlastný kríž ako v Krista ukrižovaného.
(Pavel Kosorin)

Zahýbame za roh a opatrne naširoko obchádzame trpiacich bratov. Robíme sa, že nevidíme. Takto ľahko sa zmierujeme s krížom druhých. (Alessandro Pronzato)         

Možno sa ti niekedy zdá, že nikto to nemá tak ťažké ako ty. Pozri sa však, ako zaobchádzali s nevinným Božím Baránkom.  (John Bevere)

Boh venuje viac pozornosti nárekom úbožiaka ako prosbám „nábožných“ duší.
(Alessandro Pronzato)

Neprekážaj pôsobeniu Ducha Svätého: spoj sa s Kristom, aby si sa očistil a prežíval s ním potupovanie, opľuvanie, fackovanie... a tŕne i ťarchu kríža... i klince drásajúce tvoje mäso a muky smrti v úplnej opustenosti...
A vojdi do otvoreného boku nášho Pána, kým nenájdeš bezpečné útočište v jeho zranenom Srdci. (Josemaría Escrivá)

Bolesť ťa zráža k zemi, lebo ju prijímaš ako zbabelec. Prijmi ju statočne, v kresťanskom duchu, a budeš si ju vážiť ako drahocenný poklad. (Josemaría Escrivá) 

Každý kríž, ktorý ťa nájde, znášaj trpezlivo a z lásky k Bohu. V tom je veľká, ale málo chápaná pravda o duchovnom živote. (sv. František Saleský)

Trpieť ticho a v skrytosti. Ticho je ovzduším bolesti – i na Kalvárii sa mlčalo. Keď sa žalujeme, keď hľadáme potešenie a útechu, stráca sa to, čo je na bolesti najposväcujúcejšie. Nerozhadzujme túto vzácnu milosť. (Zdenka Schelingová)

Kríž s Ukrižovaným je mojou veľkou učebnicou. Z neho sa usilovne a s láskou učím božskej vede. Treba sa mi vžiť do toho, aby som všetky udalosti i všetku ľudskú múdrosť a vedu posudzoval podľa tejto veľkej knihy. (Ján XXIII.)

Trpíš ... a nechceš nariekať. Nevadí, že nariekaš – je to prirodzená reakcia tvojho úbohého tela. Ide o to, aby si tvoja vôľa žiadala teraz i vždy to, čo žiada Boh. (Josemaría Escrivá)

Žiadal si Pána, aby ťa nechal preňho trochu trpieť. A teraz, keď prichádza utrpenie v takej ľudskej, normálnej podobe – v rodinných ťažkostiach a problémoch alebo v tých tisícich drobnostiach všedného života, ťažko ti padne v tom všetkom vidieť Krista. Radím ti – otvor poslušne svoje dlane pre tieto klince... A tvoja bolesť sa premení na radosť.
(Josemaría Escrivá)

Nesťažuj sa, keď trpíš. Brúsi sa len kameň, ktorý je vzácny, ktorý má hodnotu. Bolí to? Vďačne sa nechaj brúsiť, pretože Boh ťa vzal do svojich rúk ako diamant... Tak sa neopracúva obyčajný obliak. (Josemaría Escrivá)

Kríž je prítomný vo všetkom a prichádza, keď ho človek najmenej čaká. Nezabúdaj však, že zvyčajne počiatok kríža býva súčasne i počiatkom účinného pôsobenia v tebe.
(Josemaría Escrivá)  

Nie je ľahké pochopiť, že jediný spôsob ako menej trpieť je viac milovať. A to aj za cenu, že sa budeme zdať slabšími. (Carlo Caretto)

Premieňať bolesť na plodné utrpenie, zo zla ťažiť dobro – týmto spôsobom budeme odnímať diablovi mocnú zbraň a dobyjeme ňou večnosť. (Josemaría Escrivá)

Na niečo nesmieme zabúdať: vo všetkých ľudských činnostiach musia byť muži i ženy, ktorí svojím životom i činmi zdvíhajú Kristov kríž – vyvýšený, viditeľný a povzbudzujúci, symbol pokoja, radosti, symbol vykúpenia, jednoty ľudského rodu. Symbol lásky, ktorou Boh miloval a stále miluje ľudstvo. (Josemaría Escrivá)

Pri myšlienke na všetko, čo v tvojom živote ostalo bezcenné, pretože si to neobetoval Bohu, mal by si sa teraz správať ako lakomec, ktorý všetko zhŕňa k sebe, nevynímajúc ani žiale a bôle. Tie sú totiž stálymi sprievodcami človeka a nevyužiť ich na očistenie by bola hlúposť.
(Josemaría Escrivá)

Nikde nie si s Bohom tak sám ako v hlbokej bolesti. (Margarete Seemannová)

Neplytvajme príliš slovami o utrpení. Nevieme totiž, čo to utrpenie je. Keď som ho naozaj poznal ja, dokázal som iba plakať. (kardinál Pierre Veuillot svojím kňazom)

Keby všetci anjeli či všetci géniovia sveta skúmali, čo by ti osožilo práve v tejto alebo onej situácii – či toto alebo ono utrpenie, či táto skúška alebo táto bolestná strata, neboli by v stave objaviť niečo, čo by ti zodpovedalo lepšie, než to, čo ťa postihlo.
Večná Prozreteľnosť si už od začiatku zaumienila darovať ti tento kríž ako drahocenný poklad svojho srdca. Ale skôr, ako Ti ho poslal, Boh sa naň pozeral svojím všemohúcim pohľadom, premyslel ho svojím Božským umom, vyskúšal svojou múdrou spravodlivosťou a zohrial ho svojím láskavým zmilovaním. Zmeral ho oboma rukami, aby náhodou nebol ani o milimeter väčší alebo o miligram ťažší. Potom ho požehnal svojím svätým menom, pomazal svojou milosťou a vdýchol naň svoju útechu, no ešte raz pozrel na teba a na tvoju statočnosť. Tak ti on prichádza zo samého neba ako Božie pozvanie i ako dar jeho milosrdnej lásky, aby si v Bohu našiel svoje naplnenie.

Vaše slzy pozbierali anjeli a vložili ich do zlatého kalicha. Až raz predstúpite pred Božiu tvár, nájdete si ich. (Páter Pio)

Z cudzieho utrpenia nezmúdrieme. (Dostojevskij)

My by sme najradšej žili ako v bavlnke, ale do neba sa ide cez utrpenie. Aké je len potešujúce môcť trpieť pred očami Boha a môcť večer povedať: teda tak, duša, dnes si sa počas dvoch či troch hodín pripodobnila Ježišovi. (Ján Mária Vianney)

Bože môj, obráť moju farnosť! Súhlasím s akýmkoľvek utrpením, aké budeš odo mňa v živote žiadať! (Ján Mária Vianney)

Či chceme alebo nie, musíme trpieť. Niekto trpí ako dobrý lotor, iný ako zlý. Obidvaja trpeli rovnako, ale len jeden vedel zúročiť svoje utrpenie. Prijal ho ako zadosťučinenie a keď sa obrátil k Ježišovi ukrižovanému po jeho boku, počul slová: ešte dnes budeš so mnou v raji!
 (Ján Mária Vianney)

Každý človek musí trpieť a zomrieť. Ak je živým údom Kristovho tela, dostáva jeho utrpenie a smrť pôsobením božskej prirodzenosti Hlavy výkupnú silu. To je objektívny dôvod, prečo všetci svätí túžili po utrpení. Nie je to nijaká chorobná záľuba v utrpení. Prirodzenému rozumu sa to môže priečiť, ale vo svetle tajomstva vykúpenia je to rozumné. Božia prozreteľnosť možno použije jeho bolesť, aby oslobodila niektorého objektívne sputnaného človeka. (Edita Steinová)

Účinnejšie ako umŕtvovanie, ktoré robíme podľa vlastnej voľby, je kríž, ktorý Boh človeku uloží vnútorne i navonok. (Edita Steinová)

Kríž nie je niečo neľudské, je to niečo nadľudské. (Pierre Teilhard de Chardin)

Láska je bezbranná a veľmi zraniteľná. Miluj, a tvoje srdce sa celkom iste naplní trápením, a možno sa i celkom zlomí. Keď chceš, aby sa tvojho srdca nikdy nedotkla bolesť, nikomu ho nedaruj, ani len zvieraťu. Starostlivo si ho oblož pôžitkami, záľubami, o nikoho sa nestaraj, dobre si ho zatvor do svojho sebectva. Ale ono v tej vzduchoprázdnej rakve pevne a bezpečne uložené sa zmení na prach. Zostáva ti voliť medzi utrpením alebo aspoň odvahou k nemu, a medzi zatratením. Okrem neba je len peklo jediné miesto, kde si môžeš byť istý pred všetkými nebezpečenstvami a útrapami lásky. (C.S. Lewis)