Zdá sa mi, že čím sme starší, tým viac sa bojíme robiť nové kroky viery. Toľkokrát sme sa od Pána „popálili“, že sa už bojíme od neho očakávať nové zázraky. (Marián Lipovský)

Narušené zdravie... otázka manželstva... neistota nad dieťaťom... Všetci máme oblasti, kde nám chýba istota. Myslíme si, že omnoho ľahšie by sme ich vedeli niesť, keby sme vedeli, ako sa to o mesiac, rok alebo desať rokov vyvinie... No nie je to tak. Možno je dobré, že nevieme, ako to skončí... Ja by som ti rád povedal, že to skončí dobre. Ale niekedy by som klamal... Niektoré veci neskončia dobre v tomto živote. Iba večnosť im dá zmysel. (J. MacDonald)

Slabú vieru ťažkosti a katastrofy oslabujú, no vieru silnú ťažkosti posilňujú. (Viktor Frankl)

Slovensko, dcéra Cyrila a Metoda, kam kráčaš? Veď si dostala pred viac ako tisícsto rokmi poznanie Krista! A ty dnes túžiš po pohanských modlách...!
Kto ti má byť vzorom, ak nie tvoj Spasiteľ na kríži? Či ti nedáva práve viera v Krista národnú hrdosť aj ľudskú celistvosť?! (Rudolf Baláž)

Vážme si dar viery, lebo dnes je to už na mnohých miestach sveta devíza najvzácnejšia, ktorú treba starostlivo chrániť a sústavne v sebe zveľaďovať! (Rudolf Baláž)

Matky a otcovia, vyprosujte si milosť, aby ste boli dobrými strážcami svojich rodín, lebo za vás túto úlohu nikto nevykoná! Kňazi, vyprosujte si milosť, aby ste boli svätými kňazmi! Vy, rehoľné sestry, v súlade s vašimi regulami posväcujte krajinu, o ktorú sa tak dlho obtieral marxistický systém! Lebo tak, ako kedysi pred stáročiami plienili našu krajinu vandali, a ľudia mali problém, aby si pred nimi aj náboženské predmety ochránili, tak sme tu mali vandalizmus komunizmus takmer polstoročie - čo je dostatok času, aby boli ľudia dezorientovaní. (Rudolf Baláž)

Veriť v Boha znamená veriť jeho Slovu a objavovať nové, krásne svety – ale nie kdesi mimo našej planéty. Veriť v Boha znamená objavovať nanovo Otca, Syna a Ducha Svätého a život v nich a skrze nich. Pretože práve v nich je ten nový svet, po ktorom túžime. (Rudolf Baláž)

Ako má človek pristupovať k tým, ktorí neveria? Môže a má s nimi viesť opravdivý dialóg. A aj on sám môže mať osoh z tohto dialógu, pretože sám musí hlbšie vnikať do právd, ktorým verí. (Rudolf Baláž)

Vo viere a mystike možno niečo robíme pre Boha... Vo viere a mystike však Boh všetko robí pre nás. (Josip Sanko Rabar)

Mladí ľudia, ktorí ľahkovážne zavrhujú svoju vieru, nevedia, čo to potom stojí opäť ju nadobudnúť, akými útrapami za to budú musieť zaplatiť. (Paul Claudel)

Viera Tomáša, ktorý dlho pochyboval, mi bola viac na osoh ako viera Márie Magdalény, ktorá v momente uverila. (sv. Gregor Veľký)

Pochybujúceho Tomáša si, žiaľ, vzali za vzor aj mnohí naškrobenci z katedier a akadémií, všetci hlupáci prepchaní predsudkami – všetci takí, ktorí si svietia lampášom na slnko a nechcú dožičiť sokolovi lietať. Pritom nevedia o Tomášovi nič viac ako to, že kým sa nedotkne, neuverí.
Táto jeho odpoveď sa im zdá Himalájami ľudskej súdnosti. Ani na myseľ im nepríde, aby si prečítali aj to, čo sa stalo s Tomášom po týchto slovách. Ako slovami „Pán môj a Boh môj!“ uznal Tomáš svoju porážku, ktorá je krajšia ako akékoľvek víťazstvo. Ako od tej chvíle Tomáš celý patril Ježišovi - dovtedy si ho ctil ako človeka dokonalejšieho od ostatných, od tej chvíle ho uznáva ako svojho Boha. (Giovanni Papini)

Kresťanstvo nie je poisťovňa. Kde-tu - pre prípad - sa pomodliť, dať drobné na misie. Nemožno praktizovať náboženstvo v „neškodných“ dávkach, pre akési zmenšenie rizika, pre každý prípad – či Boh je alebo nie je. Nebo je omnoho viac ako chladná poisťovňa. Nebo je otcovský domov a s tým treba udržiavať živé kontakty lásky. (Ján Chryzostom Korec)

Boh hľadá predovšetkým srdce po okraj naplnené vierou v neho a jeho jediného Syna. Za takúto vieru sa nám odmení darom milosti Ducha Svätého. (sv. Serafim Sarovský)

Nie náhodou sa kresťania v prvých storočiach museli učiť Vyznanie viery – „Verím...“ naspamäť. Slúžilo im ako každodenná modlitba, aby nezabudli na úlohu, ktorú prijali pri svojom krste. Neprospelo by to snáď aj nám, keby sme sa opäť raz pomodlili Vyznanie viery pomaly a pozorne?  (Benedikt XVI.)

Niektorí sa sťažujeme, že nám viera nič nedáva. Ale ani nevyvinieme nijaké úsilie, aby sme Boha lepšie spoznali, aby sme s ním trávili viac času, aby sme čítali Sväté Písmo, aby sme sa vedome rozhodli pre konanie konkrétnych skutkov. Nikdy mi totiž viera toho veľa nedá, keď presedím celý a každý večer pred televízorom. (Marián Kováčik)

Kresťanstvu sa nedá „raz navždy naučiť“. Celý život sa musíme od Krista učiť, ako odpúšťať, ako sa stretávať so zlom tohto sveta, ako prijímať životné prehry, ako sa vyrovnávať s tým, že nielen vo svete, ale ani v mojom živote nejde všetko tak, ako by som si prial a naplánoval. Človek sa celý život musí učiť trpieť, byť bezmocný a nakoniec umierať.
Kristus prešiel celým ľudským životom. I my môžeme prejsť naším životom s očami upretými na neho. (Aleš Opatrný)

Veriť neznamená iba pozdvihnúť oči k Bohu a chváliť ho, treba ešte vedieť hľadieť na zem Kristovými ľudskými očami. (Michel Quoist)

„Bol som na výnimočných duchovných cvičeniach“, „mal som mimoriadny zážitok pri modlitbe“ – takto radi doružova mnohé veci duchovného života prikrášľujeme. Je to znak toho, že žijeme svojim utopickým ideálom. Viera ale takéto prikrášľovanie nepotrebuje.
My sa mylne domnievame, že Boha musíme vždy cítiť: mať zbožné pocity pri modlitbe, byť s Ním vo zvláštnom spojení. Výsledkom toho býva sklamanie, depresia, i zrieknutie sa viery. (Marián Holbay)

Nemaj strach, brat môj! Viem, že je ťažké veriť, uisťujem ťa však, že ešte ťažšie je byť neveriacim. (Carlo Carretto)

Tí, ktorí žijú nádejou, vidia ďalej. Tí, ktorí žijú láskou, vidia hlbšie. Tí, ktorí žijú vierou, vidia všetko v inom svetle. (Lothar Zenetti)

Pevne sa držte svojej viery! V tomto svete niet inej nádeje! (David Wilkerson)

V našom živote sa striedajú výstupy na Horu Obety i na Horu Premenenia. Tá bolestná hora býva často kameňom úrazu. (Marián Holbay)

Keď Boh hovorí Abrahámovi „odíď zo svojej krajiny...“, chce, aby sa vzdal svojej bohatej minulosti. Keď mu hovorí „obetuj mi svojho syna“, má sa vzdať svojej nádejnej budúcnosti.
Pri požiadavke „odíď“ dostáva prísľub novej krajiny, pri požiadavke „obetuj“ Boh len pýta a nepotešuje ničím. Cesta na vrch Morja je bez akéhokoľvek prísľubu odmeny. Tu niet nijakého riešenia, len prázdnou rukou držať sa Boha a veriť. (Marián Holbay)

Pýtam sa: „Nemusí aj naša viera – podobne ako náš Pán – mnoho trpieť, byť ukrižovaná a umrieť – a až potom vstať zmŕtvych?“ (Tomáš Halík)

Som presvedčený, že až viera premenená v ohni kríz a zbavená všetkého „príliš ľudského“ môže byť viac odolná voči stálemu pokušeniu náboženského zjednodušovania, vulgarizovania a lacnej nenáročnosti. (Tomáš Halík)

Viera, ktorá prejde ohňom krízy, mnoho stratí. Jej nová zrelosť sa pozná podľa toho, že už nebude vystupovať „v pancierovej zbroji“, skôr bude bližšie onej „nahej viere“, o ktorej hovorili mystici. Áno, oproti viere „veľkej“ a „pevnej“ sa môže takáto viera javiť ako malá, nepatrná. Ako horčičné zrnko, malinké, ale plné sily k životu. (Tomáš Halík)

Boh má svoj príbeh s každým – s veriacim i s ateistom. Ale možno to povedať i obrátene: každý, veriaci či neveriaci, má svoj príbeh s Bohom. (Tomáš Halík)

Bojím sa ľudí čiernobieleho myslenia a „neochvejnej viery“ – a je jedno, či katolíckej, komunistickej alebo trhovo-ekonomickej. Áno, vyhýbam sa im, lebo z nich cítim nepriateľstvo k životu, k jeho pohyblivosti, teplu a rozmanitosti. Nemôžem si pomôcť, ale za ich úpornosťou cítim potláčané otázky, nespracované problémy a nevyriešené vnútorné konflikty. (Tomáš Halík)

Za posledné roky sa niekoľkokrát zachvelo moje srdce, môj vnútorný duchovný svet, moje kňazstvo. Opakovane som musel priznať, že moja viera sa chveje – aby som si vzápätí uvedomil a zakúsil, že Boh je v tom chvení. Nenazývam to krízou viery, pretože to, že naša viera nie je neochvejná, môže znamenať proste to, že je živá.
Moja viera sa chveje úctou pred Tajomstvom. Je to obava, aby sme neprehliadli onú priepasť, ktorá nás delí od skrytého Boha, aby sme ohromení vlastným obmedzeným náboženským chápaním na jednej strane si neurobili z Boha vlastnú modlu – karikatúru Boha – a na druhej strane aby sme pyšne neodsúdili najrôznejšie cesty náboženského hľadania tých druhých. (Tomáš Halík)

Mnoho ľudí dnes pri Vyznaní viery chápe slovo „Verím“ ako svoju kladnú odpoveď na otázku, či existuje Boh. Považujem to za veľký omyl. Moje „Verím“ znamená skôr -  odovzdávam sa Bohu, zverujem sa mu a prijímam ho – a zároveň dôverujem, že i ja som prijímaný. Keby som mal k niečomu prirovnať, čo človek vyslovuje prvou vetou kresťanského vyznania viery, asi najskôr by to bolo to, čo si sľubujú ženích a nevesta pri svadobnom obrade – „odovzdávam sa ti a prijímam ťa.“ (Tomáš Halík)

Tak ako existuje „felix culpa“ – „šťastná vina“, ktorá nám zaslúžila takého Spasiteľa, tak existuje i blahoslavená pochybnosť, ktorá nám otvára dvere viery. O slovách „Verím, Pane, pomôž mojej nevere...!“ by sme mali stále znova meditovať. (Tomáš Halík)

Až v priestore neistoty, bez barličiek a záchranných sietí „dôkazov“, mimo širokej cesty zrejmosti sa stáva naša viera slobodnou a odvážnou. Ak sa však budú naše chrámy stávať baštami trvalých náboženských istôt, Boh dopustí, aby boli vyplienené. A bude učiť svoj ľud v exile a na púšti ústami prorokov, nie chrámových kňazov a vykladačov Zákona. (Tomáš Halík)

Boh nám daroval tento svet a tento život ako zložitý a nejednoznačný, Boh necháva prúdiť dejiny ako mnohofarebný tok dobra a zla, radosti a utrpenia. Boh i do Svätých Písem vložil paradoxy a hádanky – prečo to všetko? Zrejme chcel vytvoriť voľný priestor pre vieru i pochybnosť, pre ich vzájomné stretávania sa. Chráňme si túto živú cestu hľadania, aby sme neuviazli v bahnitých plytčinách mŕtvych istôt. (Tomáš Halík)

„Týrajú ma myšlienky najhorších ateistov,“ vyznala svätá Terézia z Lisieux pred smrťou. Pochybnosti tohto druhu môžu byť tajomnou účasťou kresťana na kríži jeho Pána, na Ježišovom výkriku: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!“ Zvlášť mystici, spomeňme si na Jána z Kríža, mali úctu a porozumenie pre tieto etapy bolestného dozrievania viery.
Iba ak je niekoho viera neochvejným držaním „právd“, prešľapovaním na mieste, iba takýto veriaci nijaké chvíle kríz a pochybností nepozná a tých, ktorí ich zakúšajú, môže z výšky svojich „istôt“ poúčať a napomínať, ako to činili Jóbovi v jeho utrpení jeho zbožní priatelia. (Tomáš Halík)

Viera je odvaha k radikálnemu vnútornému prerodu, vášnivá a odhodlaná účasť celej osobnosti. Jej pravdivosť posúdime podľa toho, nakoľko sa náš život mení v konkrétnych situáciách. (Kierkegaard)

Boh vedie človeka jeho vlastnou cestou. Jeden príde ľahšie a skôr k cieľu ako druhý. To, čo my môžeme urobiť, je naozaj málo oproti tomu, čo sa uskutočňuje na nás. Ale to málo musíme urobiť. Musíme sa predovšetkým vytrvalo modliť za správnu cestu a bez odporu nasledovať vanutie milosti, ktoré sa stáva citeľným. Kto bude takto trpezlivo a vytrvalo postupovať, nebude môcť povedať, že jeho námahy boli márne. Len nesmieme Pánovi predpisovať nijaké termíny. (Edita Steinová)

Cesty, ktorými nás vedie Spasiteľ, smerujú ďalej, poza túto zem. (Edita Steinová)

Iba Boh môže prijať odovzdanosť človeka tak, že človek nestratí sám seba, ale získa. A iba Boh sa môže človeku tak odovzdať, že celkom vyplní jeho bytosť a pritom nič zo seba nestratí. (Edita Steinová)

Vždy sa cítime nehodní Kristovho priateľstva. A je dobré sa aj sväto báť, že by sme tomuto priateľstvu neostali verní. (Ján Pavol II.)

Mojžišovo videnie sa začalo svetlom. Potom k nemu Boh prehovoril v oblaku. Avšak keď Mojžiš vystúpil vyššie a stal sa dokonalejším, uvidel Boha v temnote. (sv. Gregor Nyssenský)

Boh má väčšiu radosť z človeka, ktorý sa s námahou a ťažkosťami ochotne podrobuje tomu, čo Boh zosiela, než z takého človeka, ktorý sa úzkej ceste vyhýba a pri konaní svojich skutkov hľadá úľavu. (sv. Ján z Kríža)

Dbaj na to, aby si sa hneď nezarmucoval nad nešťastím na svete, pretože nevieš, aké dobro pripravené v Božích rozhodnutiach pre večnú radosť vyvolených, nesie so sebou.
(sv. Ján z Kríža)

Boh nesľúbil bezproblémovú cestu od tvojho narodenia až po príchod do Nového Jeruzalema, ale povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím“. (Bob Gass)

Tam, kde človek opúšťa vieru, vracajú sa väčšou silou hrôzy pohanstva. (Benedikt XVI.)

Teológia nesmie zatieňovať konečnú prostotu viery, ktorá nás jednoducho stavia pred Boha. Pred Boha, ktorý sa mi stal blízky tým, že sa stal človekom. (Benedikt XVI.)

Vieru nikdy nemáme hotovú. Vieru treba žiť znova a znova v utrpení a v živote, ako i vo veľkých radostiach, ktoré nám Boh dáva. (Benedikt XVI.)  

Viem, komu som uveril. (2 Tim 1,12)

Najsilnejšou zbraňou zápasiaceho človeka nie je prirodzená pevnosť povahy alebo ľudská šikovnosť, ale viera. Nebojuje vlastnou silou, ale silou Pána. (Jacques Philippe)

Kresťan má byť odborníkom v pravde a priebojníkom v láske. K štýlu kresťana patrí: nepohŕdaj ani nepodliezaj! Bohu sa klaňaj, k ľuďom sa skláňaj! Ľudia nie sú unavení kresťanstvom. Len ho nestihli ešte dostatočne spoznať. (Gilbert Keith Chesterton)

Odpoveď na Božie pozvanie môže prísť v každom veku. U niekoho ide o celý život darovaný Pánovi už od detstva. U iného môže ísť o náhle a nečakané rozhodnutie v plnej sile najlepších rokov, ako u Pavla na tajomnej ceste do Damasku. Pred Bohom nerozhodujú roky, ale intenzita lásky, s akou sa mu odpovie a slúži. (Ján XXIII.)

Ak ochoriem, nech Bohu slúži moja choroba. Ak budem neistý, nech mu slúži moja neistota. On nič nerobí zbytočne. Môže mi odňať priateľov, môže ma uvrhnúť medzi cudzincov, môže dopustiť, že sa budem cítiť biedne, že môj duch bude na dne, že nebudem mať ani tušenia o budúcnosti. V tom všetkom je však stále so mnou. (Henry Newman)

Pane, až doteraz si ma viedol po cestách, ktoré som nepoznal. Veď ma teraz, či vidím alebo nevidím, po ceste milosti. Tebe je jednoduchšie priviesť ma tam, kam ty chceš. (J. Merell)

Verím v slnko, i keď ho nevidím. Verím v lásku, i keď ju necítim. Verím v Boha, i keď mlčí.
(Christopher Blumhardt)

Márne sa budeme snažiť ukoristiť Bohu jeho tajomstvo. Pokiaľ Boh nedáva odpoveď, je dôležitejšie dôverovať ako rozumieť.

Rozprávaj si príbeh Boha vo svojom živote. (brat Efraim)

Boh ani tak nehľadá odvážnych mužov, On skôr hľadá mužov, ktorým by dodal odvahu.
(Pavel Kosorin)

Pre niekoho je viera len akási poistka pre prípad, že by mal Boh predsa len pravdu.
(Pavel Kosorin)

Viera je predchuťou toho poznania, ktoré nás urobí blaženými v budúcom živote.
(sv. Tomáš Akvinský)

Našu vieru nech oživujú skutky lásky. V opačnom prípade bude mŕtva. (sv. Vincent Pallotti)

Skutočné videnie Boha spočíva v tom, že ten, kto sa k nemu obráti, nikdy neprestáva túžiť. Skutočne vidieť Boha znamená, že táto túžba nikdy nedosiahne nasýtenie.
(sv. Gregor z Nyssy)

Boh nežiada nemožné, ale pripomína nám, aby sme robili, čo môžeme a modlili sa za to, čo nemôžeme a on nám pomôže, aby sme mohli. Všetko, čo musíme urobiť, je veriť mu.
(sv. Augustín)

S Bohom, pomyslel som si, každý deň sa mi javí príťažlivejší. Žijem ako „objaviteľ“. Jeden deň obdivujem nádheru nejakého detailu, na druhý deň objavím panorámu, ktorú som si predtým nevšimol... A keď to takto pôjde ďalej, ktovie, čo sa ešte časom môže udiať.
Potom som si uvedomil, že moja spokojnosť bude každým dňom väčšia, ak sa budem stále hlbšie ponárať do božského dobrodružstva, do poriadneho „klbka prekvapení“, do ktorých ma priviedol Boh. (Josemaría Escrivá)

Viera je pre človeka evidentne temnou nocou, ale iba táto cesta ho privedie k svetlu.
(sv. Ján z Kríža)

Hybnou silou človeka je Boh. V ňom má človek vedomie svojho hlbokého pôvodu, svojho zámerného pôvodu, a tým aj cieľa.  (Ján Chryzostom Korec)

Človek by mal byť na konci života predovšetkým duchovne bohatší než bol na začiatku.
(Ján Chryzostom Korec)

Chcem tú skutočnú, hlbokú pravdu, záväzok na celý život, a nielen knihu, víkendovú záležitosť, čosi, čím si vyplním čas. Chcem niečo, čo ma celého pohltí, každý kúsok, každý pór, čo prebehne každou jednou bunkou môjho tela, potečie mojou krvou, zaplní moju myseľ a dotkne sa nedotknuteľného v mojej duši. Chcem Boha. (H.H. Tan)