Horčičné zrnko |
"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32) |
---|
|
Niekedy celé mesiace i roky diskutujeme o Bohu a večnosti len tak, pre zábavu. V hraničných situáciách však vieme byť takí odosobnení a vecní. Naraz zvážnieme. (Ján Chryzostom Korec) Až keď nám zoberieš nejakú vec, Bože, pochopíme, aká bola pre nás zbytočná. My žijeme tak, že sa snažíme na druhých robiť dobrý dojem. Keď nám však padne „fasáda“, lebo ju strhne realita, ťažko znášame zlý dojem, ktorým pôsobíme. Dávajme si na to pozor, najmä my, kresťania! Veď Boh nás miluje aj s našimi obmedzeniami! Nečaká, kým budeme dokonalí, aby nás mohol milovať! Prijmime sa takí, akí sme, lebo aj Boh nás miluje takých! (Pierre Blanc) Vietor posilňuje konáre stromov, ale víchrica ich zlomí. Podobne je to u ľudí - niektorí sú prekážkami posilnení, inokedy víchor života človeka zlomí. Isté však je, že Ježiš prišiel i pre tých, ktorých ťažkosti života zlomili. (Tomáš Špidlík) Buď si istý, že bez Božieho dopustenia nám žiadna starosť nemôže byť pridaná. A hoci navonok sa nám môže zdať, že ľudia sú príčinou nášho súženia, v skutočnosti sú len nástrojom, ktorým Boh pôsobí v diele našej spásy. (z pera ruských duchovných otcov – Makarius) Kto uteká pred krížom, nachádza ešte ťažší. (z pera ruských duchovných otcov – Makarius) Mýlia sa tí, ktorí od života očakávajú pohodlie a hľadajú v ňom iba pokoj. Pre spásu sú nevyhnutné aj starosti a ťažkosti. Keď je tento život tak nestály a krátky, prečo by sme sa k nemu mali tak upínať? (z pera ruských duchovných otcov – Nikon) Niekedy ťa Boh vyžmýka ako citrón, ale nikdy ťa neodhodí. (Pavel Kosorin) Nikdy sa nepýtajme, odkiaľ pochádzajú skúšky. Prichádzajú od Boha. Pretože je to On, kto nám tým dáva možnosť, aby sme mu dokázali svoju lásku. (Ján Mária Vianney) Keď ti dá Boh milosť púšte, nesnaž sa ňou prejsť len ako nejakou užitočnou skúškou. Prebývaj na púšti, staň sa nomádom, spriateľ sa s pustatinou. Budeš potom piť z otvoreného srdca Skaly našej spásy. (brat Efraim) Ak prechádzaš púšťou a nenachádzaš zem mlieka a medu, obráť sa k pôvodcovi prisľúbenia, nie aby si mu zlorečil, ale aby si sa mu poklonil. Pri tejto adorácii budeš zbierať med a mlieko z jeho rúk. (brat Efraim) Keď ťa Boh vedie tam, kadiaľ nevedie žiaden chodník, nežiadaj ho, aby ti svietil na cestu. (brat Efraim) Oheň vidíme v jeho plnosti len v noci. (brat Efraim) Deň bez boja je stratený. Za neprítomnosťou boja sa vždy skrýva porážka. (brat Efraim) Vojna je časom obmedzenia a núdze. Tí, ktorí ju poznali, mnohí potom príliš prilipli k veciam a ľuďom a splodili nevďačnú a spurnú generáciu. Rovnako je na tom človek, ktorý z Božieho dopustenia zažil v duši veľké boje a spúšť: keby sa pripútal k nejakej vecičke alebo človeku, môže prísť o všetok úžitok noci hneď, ako z nej vyjde. (brat Efraim) Keď vedieš boj, nebojuj s diablom tvárou v tvár, lebo určite budeš roztrhaný na kúsky. Ty sa opevni v zákope Božieho milosrdenstva a tvoja trpezlivosť zdolá nepriateľa. Neútoč, bráň sa, ale bráň sa až do krvi. (brat Efraim) Keby som bol Bohom, neviedol by som človeka cestami bolesti, nenechal by som slnko zapadnúť nad jeho vyprahnutosťou a smútkom, nedovolil by som, aby pozeral do bezodnej priepasti svojej duše. Keby som bol Bohom, uspokojil by som sa zo strachu pred vzburou alebo rúhaním s tou trochou lásky, ktorej je človek vo svojom živote schopný a niekoľkými jeho dobrými skutkami. Ibaže Boh je blázon do teba, hľadá ťa, provokuje ťa a riskuje, že ťa náhle stratí. (brat Efraim) Boh mi často neodpovedá spôsobom alebo v čase, kedy si myslím, že by mal odpovedať. Keď sa však po čase pozriem späť, chápem a vidím múdrosť, s ktorou ma viedol v každej mojej zložitej situácii. (John Bevere) Vo vyprahnutosti a jednotvárnosti púšte sa stráca všetok pôvab, všetka povrchnosť a človek sa sústreďuje len na to podstatné. Púšť je miestom skúšky, kde sa vnútorne zoceľujeme. Podobne je to v noci zmyslov, keď necítime prítomnosť Boha, ale kráčame v istote, že Boh nemôže porušiť svoje slovo. (José Prado de Flores) Uprostred veľkých vĺn v mori života, sem a tam zmietanom prudkými vetrami, zostalo mi drahé len jediné - jediné je mojím bohatstvom, útechou a zabudnutím mojich námah – svetlo Svätej Trojice. (sv. Gregor Naziánsky) V suchote a prázdnote sa duša stáva pokornou. (Edita Steinová) Nikdy nie som sám, ani vtedy, keď sa cítim sám. Veď ma vidí Boh, Mária a môj anjel strážny. (Ján XXIII.) Nezľakni sa samoty a opustenosti svojho najvnútornejšieho väzenia, ktoré je zdanlivo naplnené bezmocnosťou, únavou a prázdnotou. Tvoje väzenie sa len zatvára pred ničotnou konečnosťou. Božie mlčanie, jeho nesmierna tichosť ťa napĺňa slovom bez slov, napĺňa ťa ním, ktorý je všetko nad všetkým. (Karl Rahner) Kto je spätý s Kristom, neochvejne vytrvá aj v temnej noci subjektívnej opustenosti a vzdialenosti od Boha. (Edita Steinová) Človek nesmie klásť Pánovi nijaké podmienky. Dôvera v Boha je len vtedy neochvejne pevná, keď prijíma z Božích rúk všetko. Iba On vie, čo je pre naše dobro. Keby nám viac prospela bieda a odriekanie než príjemný a zaistený život, alebo neúspech a pokorenie viac ako úcta a vážnosť, tak to tak má byť a človek musí byť pripravený prijať i toto. (Edita Steinová) Som pevne presvedčený, že Boh nám v každej situácii udelí toľko sily, koľko budeme potrebovať. Nedáva ju však vopred, aby sme sa nespoliehali na seba, ale iba naňho. S vierou by sa mali všetky obavy o našu budúcnosť rozplynúť. (Dietrich Bonhoeffer) |
|