Treba si dať otázku, čo my, kresťania, robíme v tejto dobe. Akí sme komótni, akí sme leniví, ako hľadíme na seba, aby sme „nezmokli“. Aby nám bolo teplučko a dobre. A tí, ktorí Krista nepoznajú, sa túlajú po tomto svete, a nemajú toho, kto by im povedal jednoznačné a vážne slovo, ktoré netreba hovoriť iba ústami, ale ľudským prístupom k človeku, ktorý je v tomto svete príliš sám.
Komótne kresťanstvo je inak veľmi zahniezdené. Ísť do kostolíka, tam si to odstáť a prinajlepšom niečo zaspievať – a máme všetko vybavené s Pánom Bohom. To nie je pravda! Pre Krista sa treba zodierať každý deň – tam, kde sa nachádzame. Pre Krista sa má zodierať každý jeden kňaz, biskup, každý jeden, kto bol pokrstený. Ako môžeme čakať, že budeme spasení za to, že sme tu len tak driemali? (Rudolf Baláž)

Kresťanstvo nie je zbierkou zákazov. Skôr, ako začneme hovoriť, čo sa nesmie, treba povedať, k čomu sme povolaní a aká je nádej z nášho povolania. (Rudolf Baláž)

Nikde nie je napísané, že kresťan by mal byť čudákom vo svete. Náš Pán Ježiš Kristus svojimi skutkami a slovami vzdal chválu inej ľudskej cnosti, ktorá mi je osobne veľmi milá: a tou je prirodzenosť a jednoduchosť.  No stáva sa, že ľuďom obyčajne zovšednie to, čo je prosté a obyčajné a podvedome vyhľadávajú to, čo je pompézne a vyumelkované. (Josemaría Escrivá)

Kresťanské zjavenie vylučuje reinkarnáciu. Človek je povolaný uskutočniť svoju úlohu v priebehu jedinej existencie na zemi. Toto splnenie svojho poslania má uskutočniť odovzdaním seba – odovzdaním, ktoré je možné iba v stretnutí sa s Bohom. (Ján Pavol II.)

Mlčali aj kresťania z našej dediny, ktorí by nám mohli povedať o Bohu. My sme však nebadali účinky ich nábožnosti. Nemali sme ani potuchy, čo im ich viera dávala – okrem hojnejších koláčov na veľké sviatky. (A. Frossard)

Keď kresťania nečítajú noviny, nevezmú do rúk dielo svetskej literatúry, keď účasť na športových podujatiach považujú za stratu času alebo nikdy nevideli divadlo zvnútra - potom niečo nie je v poriadku. Vtedy sa nesmieme čudovať, že máme odpovede len na také otázky, ktoré nikto nepoloží. (Stephan Holthaus)

Len si to živo predstavme a konkrétne pozorujme, až pôjdeme nabudúce do kostola, s akou starostlivosťou si dokážeme upravovať vlasy, odev a celý zovňajšok. Či nás aspoň trochu mrzí nečistota či nedbalosť o naše svedomie? – ak na to vôbec pomyslíme. (Jozef Porubčan)

Keď vynecháme z Kristovho života kríž, neostane nám nič, a už vôbec nie kresťanstvo. Lebo kríž je spojený s našimi hriechmi. (Fulton Sheen)

Byť kresťanom znamená byť si vedomý náročných požiadaviek, ktoré evanjelium kladie na človeka v oblasti osobných vzťahov. Nestačí iba myslieť na Ježiša, nestačí byť ponorený do vody krstu či lámať chlieb v jeho mene. Kresťan je povinný žiť svoju vieru v každodenných všedných vzťahoch. (Marián Holbay)

Ak chcete na tejto zemi nájsť pravé náboženstvo, hľadajte také, ktoré nevychádza dobre so svetom. Náboženstvo, ktoré vychádza dobre so svetom a svet ho prijíma, je svetské. To, ktoré so svetom dobre nevychádza, pochádza z iného sveta, čo znamená, že je od Boha. (Fulton Sheen)

Keby sme my boli slanší, bol by svet smädnejší. (David Duplise)

Kresťan má byť odborníkom v pravde a priebojníkom v láske. K štýlu kresťana patrí: nepohŕdaj ani nepodliezaj! Bohu sa klaňaj, k ľuďom sa skláňaj! Ľudia nie sú unavení kresťanstvom. Len ho nestihli ešte dostatočne spoznať. (Gilbert Keith Chesterton)

Na celej zemi nie je väčšie dobrodružstvo ako pravý kresťanský život. (Rick Joyner)

Osmutnel som pre generáciu, ktorej úplne chýba to, čo je pre ľudstvo podstatné. Existuje iba jeden problém, jediný na celom svete – ukázať ľuďom duchovný zmysel života, duchovne ich prebudiť. (Exupéry)

Blahoslavení sú tí, ktorí sú ochotní urobiť prvý krok. Objavia, že druhý človek je otvorenejší ako dokázal dať najavo. (Klaus Hemmerle)

Ak je to maratón, človek má poznať cieľ. Ak je to ťažká šichta, človek má poznať zmysel svojej práce a má vedieť, že sa čoskoro skončí a príde večer. Ak je to operácia, pacient má mať nádej. Pri namáhavom výstupe človek má poznať svojej sily, aj vrchol, aj domov, kde ho čakajú. Jedine kresťanstvo dáva zmysel každému dňu a každému namáhavému činu, lebo pozná milujúceho Boha.  (Anton Srholec)

Ak nepodávame svedectvo lásky – soľ vyvetrala, svetlo zhaslo a ľuďom okolo nás nezostalo nič iné, len žiť zatiaľ bez odpovede, hľadať ďalej, spoliehať sa iba na seba a niesť bremeno nepochopiteľného života. (Ján Chryzostom Korec)

Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii. A práve presvätej Panne opätovne zverujem váš národ! (Ján Pavol II.)

Kresťanský život môže byť prudkým prúdom alebo pokojnou riekou, ale nikdy nemá byť močiarom, plným hniloby alebo podozrivej vegetácie. (Alessandro Pronzato)

Zákonníci a kňazi dali mudrcom odpoveď učenú, teoretickú, knižnú a hoci presnú a správnu, predsa chladnú. Lepšie by bolo bývalo, keby povedali: „Poďte s nami do Betlehema, my sme tam už boli, zavedieme vás do toho domu!“ Aj od nás svet čaká odpoveď plnú života a skúsenosti, rozhodne odmieta odpovede teoretické. Musíme sa naučiť dať odpoveď, ktorá bude podložená našou osobnou skúsenosťou. (Alessandro Pronzato)

Dajme si pozor, aby sme nedávali odpovede na otázky, ktoré sme nikdy neriešili, na drámy, ktoré sme nikdy neprežívali. Na bolesti, ktoré sa nás nikdy nedotkli a nikdy nás neobrali o spánok ani chuť žiť. (Alessandro Pronzato)

Nie je dôležité, aké sú tvoje vedomosti z kresťanských seminárov, ktoré si navštívil, alebo koľko kníh s duchovnou tematikou si prečítal, dokonca ani to nie, koľko hodín sa modlíš a študuješ Písmo. Nie je dôležité, koľko vieš, ale aký kresťanský život vedieš. (John Bevere)

Náboženstvo sa stáva skutočne ópiom, ak nás oslobodzuje od povinnosti byť ľuďmi. (Alessandro Pronzato)

Neži naprázdno. Zanechaj za sebou stopy. Vyžaruj svetlo svojej viery a lásky. Svojím apoštolským životom stieraj bahno a špinu rozsievané nečistými rozsievačmi nenávisti. Všetky pozemské cesty rozžiar Kristovým ohňom, ktorý nosíš vo svojom srdci. (Josemariá Escrivá)

Nietzsche nás vymaľoval drsno: „Všetci sú na jedno kopyto, strašne krpatí, oblí, veľmi prispôsobiví a otravne nudní.“ Chýba nám fantázia. A to nielen pri ohlasovaní pravdy, ale aj na poli lásky, ktoré by si ako osobitný terén kresťana vyžadovalo genialitu a vynachádzavé úsilie. Akými veľkými tvorcami lásky boli svätí! (Alessandro Pronzato)

V hlave máme štandardnú, vždy falošnú predstavu o chudobnom, o ateistovi, o blížnom. A kedykoľvek sa stretneme s chudobným, ateistom, blížnym, zisťujeme, že sa nezhoduje s abstraktným modelom, ktorý sme si utvorili a nosíme stále v sebe. Nie sú pre nás dosť „reprezentatívni“, a tak ich odpíšeme bez toho, aby sme sa pri nich pristavili. Nevieme prijať druhých, akí sú, nasilu ich chceme vtesnať do svojich schém.
Ježiš sa vedel zastaviť. A keď prišiel medzi nás, ľudstvo ako celok určite nebolo reprezentatívne. (Alessandro Pronzato)

Kto vystúpil na vrchy, kto obdivoval pyšné a nedozierne panorámy, a vráti sa dole, do virvaru obyčajného života, cíti, ako sa mu zviera srdce – všetko sa mu zdá také malé, všedné, úbohé v porovnaní s tým, čo zažil na hore.  
Toto je i naša dráma. Ale z kontemplácie treba zostúpiť do každodenného života. Ide o to, aby sme si ustrážili a zachovali nedotknutý lúč svetla, do ktorého sme sa zahľadeli na vrchu Tábor. (Alessandro Pronzato)

Stále viac a viac verím, že sme neboli stvorení na to, aby sme dosiahli svoju osobnú duchovnú dokonalosť. Nie sme ani povolaní vytvárať výkonné a prosperujúce spoločenstvá. Našou úlohou je pripraviť pôdu a zasiať semeno. Celý svet nás volá. Viera zomiera, iskra lásky vyhasína, pretože niet dostatok zapálených sŕdc, aby vo svete privítali lásku... Som si istá, že musíme doširoka otvoriť svoje srdcia, duše a dvere našich domovov. (Madeleine Hutin)

Do nenávisti a hnevu vo svete musíme vniesť jemnosť a úsmev betlehemského dieťaťa. Proti pýche sveta musíme postaviť bezmocnosť drobného novorodeniatka v jasličkách... Staň sa malým dieťaťom v Pánových rukách. Zavri oči a vlož svoju ruku do jeho ruky. Choď a celkom sa mu odovzdaj, potom ťa pošle, kam potrebuje On. (Madeleine Hutin)

Aký smutný je život kresťanov, ktorí akoby umreli pred dvoma či troma desaťročiami. Žijú stále tými istými predstavami, rovnakými starými prejavmi, majú stále tie isté predsudky ako kedysi dávno. Voda života, do ktorej sa kresťania s radosťou ponárali, akoby zamrzla - a oni s ňou. (Michael Green)

Hrôza pomyslieť na škodu, ktorú môžeme spôsobiť, keď sa necháme strhnúť strachom alebo hanbou, keď máme vystupovať ako kresťania vo všednom živote. (Josemaría Escrivá)

Svet nás čaká. Áno, vášnivo milujme tento svet, pretože nás to tak naučil Boh! On tak miloval svet, ..., a pretože je to miesto nášho bojového poľa, nádhernej vojny lásky -, aby sme všetci dosiahli pokoj, ktorý nám priniesol Kristus. (Josemaría Escrivá)

Človek nemôže vyčkávať so založenými rukami. Božie kráľovstvo je ako šíre more – treba nám rozprestrieť siete. Je ako vzácna perla – ale túto perlu musíme nájsť my. Božie kráľovstvo je ako skrytý poklad – no my ho máme vykopať. (sv. Tomáš Akvinský)

„Jesus Christus, perfectus Deus, perfectus Homo“ – Ježiš Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek.
Medzi kresťanmi, ktorí nasledujú Krista, je mnoho takých, čo sú uchvátení Jeho božstvom, ale zabúdajú na neho ako na človeka. Nesnažia sa o ľudsky prirodzené čnosti, a preto – napriek vonkajším balastom nábožnosti – zlyhávajú v cvičení nadprirodzených čností. (Josemaría Escrivá)         

Úlohou kresťana je zadusiť zlo hojnosťou dobra. Nejde o to, aby sme len robili kampane proti zlu a boli proti všetkému. Naopak, treba mať kladný vzťah k životu, žiť s optimizmom, s mladíckym elánom, s radosťou a v pokoji, mať porozumenie pre všetkých: pre tých, ktorí kráčajú s Kristom, ako aj pre tých, ktorí ho opustili alebo ho nepoznajú. (Josemaría Escrivá)

Ak si zdravý a bohatý, uľahčuj v potrebách tomu, kto je chorý a chudobný; ak si nepadol, podopri toho, kto padol a sužuje sa; ak si veselý, utešuj smutných; ak máš šťastie, pomáhaj tým, ktorých prikvačilo nešťastie. Preukáž Bohu vďačnosť za to, že patríš medzi tých, ktorí môžu robiť dobre, a nie medzi tých, ktorí potrebujú dobrodenie..., buď pre nešťastníka ako Boh, napodobňujúc Božie milosrdenstvo. (sv. Gregor Naziánsky)           

Kto chce dávať lásku, sám ju musí prijať ako dar. Iste, človek sa môže – ako nám hovorí Pán – stať prameňom, z ktorého tečú prúdy živej vody. Ale aby sa stal takýmto prameňom, on sám musí piť, stále znova, z toho prvotného, pôvodného prameňa, ktorým je Ježiš Kristus, z ktorého prebodnutého srdca prúdi Božia láska... Ak kontakt s Bohom v mojom živote úplne chýba, môžem v druhom človekovi vždy vidieť len druhého a nedokážem v ňom spoznať Boží obraz. Alebo ak v mojom živote úplne vynechám pozornosť voči blížnemu, budem
chcieť byť len ‚zbožný‘ a plniť si ‚svoje náboženské povinnosti‘, vytratí sa aj môj vzťah k Bohu. Vtedy je takýto vzťah iba korektný, ale bez lásky. Len moja ochota ísť v ústrety blížnemu a prejaviť mu lásku ma robí citlivým aj voči Bohu. (Benedikt XVI.)

Človek sa nestáva kresťanom tým, že v modlitbe upadá do vytrženia, ale nezištnou službou opustenému bratovi v každodennom živote, tomu, kto si až dovtedy musel sťažovať, že nemá nikoho, kto by mu pomohol. Kto ide a pomôže chorému, alebo čo len takému, ktorý sa cíti opustený, ten raz počuje Krista povedať: „Si požehnaný! Pripravil som ti od začiatku sveta kráľovstvo. Bol si kresťanom.“ (Ladislav Boros)

Život kresťana nie je zbierka starožitností.  (Ján XXIII.)

Sme povinní nezostávať mysľou v minulosti, ale prispieť tým, čo máme v rukách, k lepšej a istejšej budúcnosti.  (Ján XXIII.)