Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

Dnes vieme o Ježišovi omnoho viac ako sme vedeli v minulosti. Boli napísané mnohé knihy, štúdie, prehĺbil sa pohľad na Ježiša. Ale v skutočnosti v každom čase Ježiš chce od nás to isté - aby sme našu vieru žili ako lásku a aby sme ju premenili na konkrétny skutok. Toto vždy bude skúškou našej viery. (Ján Majerník)

Evanjeliá obsahujú veľa pekných a príjemných vecí, dalo by sa povedať  „lahôdok“. Ale Ježiš kázal aj nepríjemné veci, a to nám, mnohým, už tak nechutí. Pre človeka nie je ťažké vytvoriť si vlastný obraz Boha. Vybrať si len to, čo uzná sám za vhodné.
Ale treba tiež vedieť, že medzi skutočným Ježišom a virtuálnym Ježišom môže byť priepastný rozdiel. Ten prvý je Spasiteľ sveta, Pán pánov a Kráľ kráľov. Ten druhý je nami scenzurovaný, upravený tak, aby našej telesnej prirodzenosti, ambíciám a svojvôli bol prijateľný. Nie je to Boh, ktorý má meniť nás, ale Boh, ktorého si meníme my sami. (Peter Grulich)

Ježiš je iba život. (Rudolf Baláž)

Oslavujem ťa, voňavé seno, ktoré si túlilo v sebe bosé Dieťa. Oslavujem ťa, surové drevo, lebo si krylo jeho ramená v krvavých vetvách. Oslavujem ťa, bledé svetlo pšeničného chleba, v ktorom večnosť na chvíľu prebýva. (Karol Wojtyla, skice z poézie)

Ježišovo narodenie, ktorým sa stotožnil s celým ľudstvom, nás má vyzývať k podobnému stotožneniu sa s ľuďmi. Jeho smrť nám zasa pripomína utrpenie ako kľúč k rastu Cirkvi, pretože semeno sa môže rozmnožiť iba tak, že najprv odumrie. A jeho vzkriesenie nás vysiela byť svedkami radostnej zvesti medzi všetkými národmi. (J.R.W. Stott)

„Často som bol svedkom úprimného udivenia u neveriacich, keď mali dojem, že veriaci pripisujú väčšiu dôležitosť Veľkému Piatku ako veľkonočnému ránu. Je isté, že Kristus nesmierne trpel a bol ukrižovaný. Ale či jeho obeta nebola zavŕšená oslávením, z ktorého i nám plynie nádej na víťazstvo?“

Kristov kríž je mlčanlivá kázeň, ktorú chápeme pri každom pohľade naň. Je stále ten istý, ale prihovára sa nám vždy novým spôsobom. Raz prebúdza v nás vďačnosť, raz vieru, inokedy lásku, opäť inokedy výčitky svedomia, prosby i nádej... (Ján Chryzostom Korec)

Kresťania si mohli ako symbol viery vybrať jasle, do ktorých bol malý Ježiš vložený alebo tesársky stôl, pri ktorom pracoval ako mladý muž. Mohol to byť kameň, ktorý bol odvalený od hrobu alebo trón ako symbol Božej zvrchovanosti. Alebo holubicu, symbol Ducha Svätého. Každý z týchto symbolov by bol vhodným ukazovateľom na niektorú stránku Pánovej služby. Namiesto toho si však vyvolili ako symbol svojej viery jednoduchý kríž. Tým si kresťania od prvých dôb chceli uvedomovať, že ústredným bodom ich chápania Ježiša nie je ani jeho narodenie, ani jeho mladosť, ani jeho vyučovanie alebo služba, ani jeho vzkriesenie či vláda, ani jeho dar Ducha - ale jeho smrť, jeho ukrižovanie. (John R.W.Stott)

Pokiaľ v našom živote neprežijeme Veľký Piatok, nemôže v ňom nastať ani Veľkonočná nedeľa. Kríž je podmienkou prázdneho hrobu a tŕňová koruna predzvesťou svätožiary. (Fulton Sheen)

Každý iný človek, ktorý prišiel na tento svet, prišiel, aby žil. Kristus prišiel na svet na to, aby zomrel. (Fulton Sheen)

Daj mi dosť viery, Pane, veľmi ťa prosím – aby som po Veľkom piatku veril víťaznej Veľkej noci. (Michel Quoist)

Verím, že na svete niet nič vzácnejšie a hodnejšie milovania ako Kristus. (F.M. Dostojevskij)


Od tej doby, ako bolo vykročené na tú najtemnejšiu cestu aká kedy bola na svete, cestu Syna človeka na Golgotu, ktorá dávno už žiari najjasnejším svetlom Božej lásky ako cesta života  a pokoja  - od tej doby si už môžeme byť istí, že naše najtemnejšie cesty takisto raz budú žiariť v najjasnejšom Božom svetle. (Friedrich von Bodelschwingh)

Nikto nikdy nevstúpil do smrti tak sám a tak bezbranný ako Kristus, ktorý sa práve preto stal prameňom nádeje pre celé ľudstvo. (Emilio Gandolfo)

Ježiš nikdy nebol tak krásny, ako keď vzal na seba malomocenstvo našich hriechov na kríži, pretože prameňom všetkej pravej krásy je láska. (brat Efraim)

Ak zoškrabete nástenné maľby v kostoloch a strhnete obrazy z oltárov – Kristov život naplní múzeá a umelecké zbierky. Ak hodíte breviáre a modlitebné knižky do ohňa, jeho meno a výroky stoja vo všetkých dielach svetovej literatúry. Nech urobíte čokoľvek, na počiatku i na konci bude prítomný Kristus. (Giovanni Papini)

Ježiš ľudí do ničoho netlačil, ale šiel pred nimi a ukázal im cestu i spôsoby. (Pavel Kosorin)

Spása nie je niečo za niečo, ale všetko za všetkých. (Pavel Kosorin)

Keď nám Boh dal svojho Syna, ktorý je jeho jediné a definitívne Slovo, spolu a naraz týmto jediným Slovom povedal všetko a nemá už čo povedať. Lebo čo predtým hovoril prorokom po častiach, nám už v Ježišovi povedal všetko, keď nám ho dal celého. Preto keby sa teraz chcel niekto Boha na niečo vypytovať alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, niežeby robil nerozumnú vec, ale urážal by Boha, neupierajúc svoje oči jedine na Krista alebo hľadajúc inú vec alebo novotu mimo neho. (sv. Ján z Kríža)

Prvé Kristovo slovo nie je kríž a jeho posledné slovo nie je smrť. Prvé Kristovo slovo je radosť a jeho posledné slovo znamená život. (Joachim Meisner)

Tvár premeneného Krista nás ohromuje, upokojuje, lebo zapadá do našich nádejí. Avšak tvár Krista pokoreného, trpiaceho, tŕním korunovaného nás desí, ľaká, pohoršuje. Nepoznávame ho, lebo nevstupuje do našich nádejí. (Alessandro Pronzato)

Prostredníctvom pripomienky Ježišovho utrpenia opäť ožíva príbeh stretnutia Božej lásky, ktorá k nám prišla v Ježišovi Kristovi, s ľudskou neláskou, prejavujúcou sa v celom svojom spektre – od zbabelého Piláta a nenávidiaceho Kaifáša cez zradu Judáša a strach Petra, zlomyseľné pokrikovanie „pravoverných“ až po cynický masochizmus „nepravoverných“. Defiluje tak pred nami celé ľudstvo vo svojej hriešnosti od „všedných“ ľahkých hriechov, vyvierajúcich z nezáujmu a ľahostajnosti, až po hrozivé „nevšedné“ ťažké hriechy vznikajúce z chuti ublížiť, ba až umučiť na smrť. (Róbert Bezák)

Svet žije z dvoch nocí: vianočnej a veľkonočnej. Na Vianoce zažiarilo svetlo do temnôt, keď sa Boh stal človekom. Na Veľkú noc toto Božie svetlo, ktoré ľudia na Veľký piatok vyhasili, zažiarilo z noci smrti, a tak ho už nikdy nebude možné zhasnúť. (Joachim Meisner)

Ľudia často hovoria, že sú ochotní akceptovať Ježiša ako veľkého učiteľa morálky, ale nie sú ochotní pripustiť, že by mohol byť Bohom. Avšak – muž, ktorý by bol obyčajným človekom, a povedal by také veci ako Ježiš, nemohol by byť veľkým učiteľom morálky. Buď by bol blúznivec, ... alebo by to bol diabol z pekla. Človek sa musí rozhodnúť: buď tento muž bol a je Syn Boží, alebo je to šialenec, či niečo horšie. A tak teda človek môže skoncovať s ním ako s bláznom, pohŕdať ním a zniesť ho zo sveta ako démona, alebo mu môže padnúť k nohám a nazvať ho Pánom a Bohom. (C.S.Lewis)

Je Bohom vytvorený priestor v srdci každého človeka, ktorý jedine Boh môže naplniť prostredníctvom svojho Syna. (Blaise Pascal)

Neexistuje sila, ktorá nás vykúpi, ale láska. Boh, ktorý sa stal Baránkom, nám povedal, že svet zachráni kríž, a nie násilníci, ktorí svet na kríž pribíjajú. Svet je oslobodený Božou trpezlivosťou a ničený netrpezlivosťou človeka. (Benedikt XVI.)

Skutočne – na kríži bolo „všetko dokonané“. Všetko zlo bolo premožené priamo v koreni, pre všetkých bola zjednaná spása, Najsvätejšej Trojici bola vzdaná všetka chvála. (Raniero Cantalamessa)

„Ak si Boží Syn...“ Toto vyžadovanie dôkazov sa bude objavovať počas celej Ježišovej životnej cesty, veď sa mu bude neustále vyčítať, že sa nedostatočne preukázal, že predsa len musí vykonať nejaký zázrak, ktorý by odstránil akúkoľvek pochybnosť a námietku a všetkým by nevyvrátiteľne ukázal, kto a čo je alebo nie je.
A túto požiadavku vmietame do očí Bohu, Kristovi a jeho Cirkvi aj my počas celých dejín: „Ak, Bože, existuješ, tak sa musíš ukázať. Musíš teda popretŕhať mraky svojej skrytosti, máme predsa právo, aby bolo jasno. Ak si ty, Kristus, naozaj Synom, a nielen jedným z osvietených ľudí, akí sa stále objavovali v dejinách, tak to musíš ukázať zreteľnejšie, než to ukazuješ. A svojej Cirkvi, ak má byť naozaj tvojou, musíš teda dať inú mieru jednoznačnosti než tú, ktorú v skutočnosti má.“ (Benedikt XVI.)