Nielen rakovina a nervové choroby by mali byť problémom nášho života. Tým trápením by mali byť aj naše hriechy a zlozvyky! Pre ne nemá Kristus vstup do nášho vnútra, aby nás uzdravil. Nestačí trošku náboženského zvyku v živote – a ak sa mi nesplnia veci podľa mojich predstáv, tak neverím! (Rudolf Baláž)

Denne chýba nášmu životu veľmi mnoho k tomu, aby bol čistým darom Bohu. (Ján Chryzostom Korec)

Každý milionár, ktorý upísal dušu len majetku, je duchovný chudák, ba ešte horšie. Ktorý z nich, keby mu stiahli hrdlo slučkou, nedal by všetky skvosty sveta za jediný dúšok vzduchu? (F.M. Dostojevskij)

V pozemskom živote idú rozkoš a bolesť ruka v ruke tak, ako sa vlna na oceáne dvíha a zas padá, čím stroskotanca vťahuje späť do svojho pažeráka, hoci sa on beznádejne pokúša dostať sa na breh. Rozkoš a utrpenie sú neoddeliteľne spojené.
Svet sa snaží tieto siamské dvojčatá rozdeliť, chce rozdeliť rozkoš od utrpenia. Často klameme sami seba, že sa nám to už podarilo. Rýchlo však pochopíme, že sa tak nestalo nadlho. (Raniero Cantalamessa)

Koľkým ľuďom sa dnes hlava automaticky krúti podľa „priaznivého“ vetra doby, ktorý fúka. Nikdy nevedia, ktorým smerom im ostane stáť, na čo budú musieť prikyvovať zajtra, aby si udržali vyšší plat. (Ján Chryzostom Korec)

Je veľmi dôležité, čoho je účastná naša vôľa, srdce, myseľ, naše oči. Myslíte si, že pozriete a zabudnete? Mýlite sa. Všetko v nás ostáva a nielen ostáva, ale aj o sebe dá vedieť, keď príde čas! (A. I. Osipov)

Kto z nás kresťanov už nesľúbil, že viac nikoho nebude odsudzovať alebo že nikomu nebude závidieť? Kto z nás dodržal svoj sľub? Všetci fungujeme po starom. So svojimi vášňami žijeme desať, dvadsať, päťdesiat rokov a tvrdíme, že sme dobrí kresťania. Ale nič sa v našich životoch nezmenilo, akí sme boli, takí sme aj ostali. (Marek Ignacik)

Pýcha je ako larva, ktorá sa najprv plazí a ohýba. No keď sa vykuklí a narastú jej krídla, vyletí do výšin. (z pera ruských kresťanských otcov, Ambróz)

Kým človek žije v tele, nemôže nemať aspoň ľahké hriechy. Ale neber naľahko hriechy, ktoré voláme ľahké. Mnoho ľahkých vecí vytvára jednu veľkú vec. Mnoho kvapiek naplní rieku. Mnoho zŕn vytvára hromadu. Aká nádej ostáva? Predovšetkým vyznanie... (sv. Augustín)

Každou dobrou spoveďou sa približuje Božie kráľovstvo, lebo mizne zo zeme hriech. (Marián Kováčik)

Najviac z celého evanjelia ma šokuje, keď vidím, aký odpor má Ježiš voči hriechu v porovnaní k nám. On sa nakoniec s hriechom stotožní a zoberie ho na seba. Toto sú veci, ktoré patria k tajomstvám. My hriech vidíme len ľudskými očami, nie očami Božími. Asi by sme sa zhrozili, keby sme pochopili, čo hriech v skutočnosti je. (Ján Majerník)

Egoista je opak Krista. (Marián Holbay)

To, čo je na hneve zlé a hriešne, nie je pocit hnevu. Hriešne je zlé a urážlivé správanie, ktoré z hnevu vychádza. (Marián Holbay)

Keď sme boli mladší, väčšina našich hriechov spočívala v tom, čo sme urobili. Čím sme starší, tým viac hriechov spočíva v tom, čo sme neurobili, a mali sme urobiť. (Marián Holbay)

Veľa ľudí stráca vieru len z toho dôvodu, lebo žije v hriechu. (Marián Holbay)

Závisť iba berie. Nikdy sa nenasýti duša závistlivého človeka. (Marián Holbay)

Závistlivé oko vidí v cudzom dobre vlastné zlo. (Marián Holbay)

Hriech nás vždy dobehne. (Ján Vígľaš)

Pamätaj, že tvoja sila môže byť v tvojej slabosti. Pozri na Cirkev. Žiadna inštitúcia s touto minulosťou by už dávno nebola. Z ľudského hľadiska spĺňa pre to všetky predpoklady. Na druhej strane – je prejavom vernosti Boha. (brat Šavol)

I keď nás svet chce presvedčiť, že hriech nie je až tak veľké zlo, svätý kríž nám hovorí: „Hriech je veľmi hrozné zlo!“ (kardinál Špidlík)

Beda ľudským hriechom, ktoré nás desia len vtedy, ak sú nezvyklé, ak sa však stanú bežnými, začneme ich pripúšťať a odpúšťať a napokon sa ich i sami dopúšťať, i keď sme si vedomí, že za ich odpustenie prelial Boží Syn svoju krv a sú dosť veľké na to, aby spôsobili, že pre nás Božie kráľovstvo ostane neprístupné. (sv. Augustín)

V rozjímavej modlitbe sa stavia utrpenie nášho Pána pred naše oči ako krutá, krvavá obeta, ako posledný čin Božej lásky. Pri tomto pohľade si človek uvedomuje, že hriech je oveľa viac ako „pravopisná chyba“ - je to ukrižovanie, rozdrásanie rúk i nôh Božieho Syna a roztrhanie jeho srdca. (Josemaría Escrivá)

Nesnaž sa plniť svoju vôľu, i keby si bol plný horkosti, lebo v plnení svojej vôle nájdeš dvojnásobnú horkosť. (sv. Ján z Kríža)

Je lepšie ovládať svoj jazyk ako postiť sa o chlebe a vode. (sv. Ján z Kríža)

Boli sme vyhnaní z raja, ale ten nám už, žiaľ, prestal chýbať. (Pavel Kosorin)

Zvláštne, ako niekedy človek dokáže v jedinom okamihu prejsť od vášnivej modlitby za blížneho k urážke toho istého blížneho bez jedinej výčitky svedomia. (C. S. Lewis)

Ó, šťastná vina, ktorá sa stala hodná mať takého vznešeného Vykupiteľa! (sv. Tomáš Akvinský)

Všedné, odpustiteľné hriechy robia v duši veľkú škodu. Preto Boh hovorí vo Veľpiesni: „Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach.“ (Josemaría Escrivá)

Zarmucuješ ma, že nepociťuješ nijakú bolesť nad svojimi všednými hriechmi. Tým totiž dokazuješ, že si ešte nezačal žiť skutočným vnútorným životom. (Josemaría Escrivá)

Farizej má veľa potomkov, ale našťastie má veľa potomkov aj mýtnik. A práve pre týchto mýtnikových potomkov sa Cirkev hriešnikov stáva každodenne Cirkvou svätcov. (Fabbretti)

Náš Boh robí v nebi slávnosť vždy, keď sa hriešnik obráti. (Alessandro Pronzato)

Nášho Pána sa bolestne dotýka nevedomosť toľkých mužov a žien, ktorí sa nesnažia vyvarovať sa ľahkých hriechov. Je to normálne, myslia si a ospravedlňujú sa, pretože týchto zakopnutí sa dopúšťame všetci. Dobre počúvaj! Aj väčšina z tej luzy, ktorá odsúdila Krista a privodila mu smrť, začala len krikom – ako ostatní!, tiahla do Getsemanskej záhrady – s ostatnými! Napokon hnaní tým, čo urobili „všetci“, nedokázali alebo nechceli cúvnuť a ukrižovali Krista!
Ani dnes, po dvadsiatich storočiach, sme sa nepoučili! (Josemaría Escrivá)

Odhalil si pri spovedi svoje minulé úbohosti, plné hnisu. A kňaz pôsobil v tvojej duši ako dobrý lekár, čestný lekár: rezal, kde bolo treba, a nedovolil, aby sa rana zavrela skôr, kým sa úplne nevyčistí. – Poďakuj sa mu za to. (Josemaría Escrivá)

„Všetko znesiem, kým na nenútia zhrešiť!“ – toto pevné rozhodnutie vyslovil úbohý človek, ktorého osobný život a túžby ako človeka i kresťana takmer zničili mocní nepriatelia.
Uvažuj o tom a pouč sa: ... „kým ťa nenútia zhrešiť!“ (Josemaría Escrivá) 

Ak ja, ktorý som taký, aký som, sa môžem v určitom zmysle považovať za kresťana, prečo by mali rôzne neresti iných ľudí dokazovať, že ich viera je len pretvárkou a zvykom?
(C.S. Lewis)  

Pripomínaš mi Piláta: „Čo som napísal, to som napísal...“ Po tom, čo privolil vykonať najstrašnejší zločin. – Si neoblomný! – Mal si však ním byť predtým, nie potom!
(Josemaría Escrivá)

Čím menej vnímajú ľudia svoje hriechy, tým zvedavejší sú na cudzie. Nehľadajú, čo by mohli napraviť, ale do čoho by sa mohli zadrapiť. Keďže nemôžu seba ospravedlniť, sú pohotoví iných obviniť. (sv. Augustín)

Náš hriech bol prekážkou pôsobenia Ducha Svätého v srdci mnohých ľudí. Naša slabá viera zavinila upadnutie do ľahostajnosti a vzdialila mnohých od opravdivého stretnutia s Kristom. (Ján Pavol II.)

Ak nepremôžeš seba, hriech nepremôžeš. (Tomáš Kempenský)

Perfekcionizmus je hriech. Je to diabolská ilúzia, lebo nič na tomto svete nie je dokonalé. Popierať túto nedokonalosť by znamenalo siahať na dokonalosť lásky Ježiša Krista, ktorý nás miloval, hoci sme vôbec neboli hodní jeho lásky. Ak chceš milovať nadprirodzene, miluj ľudí v ich nedokonalosti. (brat Efraim)

Ak rýdzosťou usilovného a pozorného života zmyješ nečistoty, ktoré sa usadili v tvojom srdci, zažiari v tebe božská krása. (sv. Gregor z Nyssy)

Náš život je trvalý zápas, v ktorom ustavične padáme a vstávame, hrešíme a je nám odpustené, sme hriechom zraňovaní a musíme byť znovu a znovu uzdravovaní. To vždy znovu nás mnohokrát ponižuje, lebo by sme chceli byť svätí a dokonalí ľahko a rýchlo. Neexistuje však zrelosť v instantnej podobe, ani ľudská, ani duchovná. (Vojtěch Kodet)

Ľudia obrátili naruby sedem hlavných hriechov a vyhlásili ich za cnosti. 

Pýchu nazvali zdravým sebavedomím,
lakomstvo zákonom ekonomiky,
smilstvo zdravým biologickým inštinktom,  
nestriedmosť vyššou životnou úrovňou,
surovú závisť a nenávisť bojom o spravodlivosť a politickú slobodu,
hnev rozhorčením nad názormi druhých,
a lenivosť nazvali filozofickým postojom.

Kto pozná svoje hriechy, je väčší ako ten, kto svojou modlitbou vzkriesi mŕtveho. Kto plače a vzdychá nad sebou, je väčší ako ten, kto vyučuje celý svet. Ten, kto pozná svoju vlastnú slabosť, je väčší ako ten, kto videl anjelov. Kto v samote skrúšenosťou nasleduje Krista, je väčší ako ten, kto sa teší priazni plných kostolov. (sv. Izák Sýrsky)

To, akí skutočne sme, najlepšie poznáme, keď nás určité veci a udalosti zaskočia a my musíme reagovať spontánne. A obyčajne práve tieto reakcie nie sú ani správne a ani dobré. To, čo sa denne snažíme predvádzať ostatným, je skôr naša snaha o to, čím by sme chceli byť, ale akí skutočne sme, poznávame vtedy, keď nás zaskočia protivenstvá. A z toho môžeme pochopiť, že hriech nie je len zlý skutok, ale hriech je v nás, ako zlé bytie. Človek potrebuje spasiteľný zásah v oblasti bytia. (páter Bernardín)

Základom modernej herézy je popieranie dedičného hriechu. (Ján XXIII.)

Deficitom ekologických hnutí je, že síce s pochopiteľnou a oprávnenou vášňou tiahnu do boja proti znečisťovaniu životného prostredia, ale duševné sebaznečisťovanie človeka sa naďalej považuje za prejav jeho práva na slobodu. (Benedikt XVI.)

Vonkajšie znečistenie života, ktoré zažívame, je odrazom a prejavom vnútorného znečistenia, na ktoré veľmi málo dbáme. (Benedikt XVI.)

Niekedy človek dokáže celú hodinu spytovať si svedomie, a pritom o sebe nezistí nič z toho, čo je jasné každému, kto ho aspoň trochu pozná. (C. S. Lewis)

Slabosť a hriech súčasného človeka spočíva v tom, že posledné výkriky módy považuje za večné pravdy a naposledy vypovedané slovo za definitívnu odpoveď.
(Ján Chryzostom Korec)

Prenasleduj svedomie ty, lebo inak bude ono prenasledovať teba. Svedomie nemá byť naším súperom či sokom, nad ktorým treba zvíťaziť. Je spojencom ukazujúcim ten istý smer – Boha. Ako muž sediaci na sedadle vedľa spolujazdca vedľa menej skúsenej a milovanej manželky, ktorý hovorí: „Keď ti hovorím do šoférovania, tak ťa nechcem kritizovať, ale ti pomáham. Veď do cieľa chceme prísť obaja.“ (Pavol Slezák)

Ak chýba pokoj svedomia, chýba aj vnútorný pokoj a radosť. (Ján XXIII.)

Keby sme boli všetci zo skla, tak aby bolo v nás všetko viditeľné, potom by chcel každý bývať sám na opustenom ostrove. (Bob Gass)

Je vcelku jedno, či je vtáčik spútaný hrubými povrazmi, hrubou alebo tenkou niťou. Kým niť nepretrhne, nech je akokoľvek jemná, nemôže odletieť.  (sv. Ján z Kríža)

Poznám istého gynekológa, ktorý denne likviduje ľudské životy, ale na Vianoce nie je schopný zabiť kapra. (Max Kašparů)