„Kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude mať večný život.“ Keby to bol len rečnícky zvrat alebo len obraz, nebol by Ježiš nechal odísť od seba toľkých ľudí! (Ján Chryzostom Korec)

Mám to šťastie, že ako kňaz môžem už štyridsaťpäť rokov prežívať ten s ničím neporovnateľný okamih, tú nádhernú chvíľu, kedy zostupuje Láska do mojich holých rúk. Na túto milosť som si nikdy nezvykol. Zakaždým sa cítim nanovo okúzlený, keď smiem prednášať Kristovo: „Toto je moje telo, toto je moja krv.“ Ohromná chvíľa! Vtedy Pán vždy znova prichádza medzi nás. (Guy Gilbert)

Kto pokľakne pred Eucharistiou, nemôže ostať ľahostajný voči otázkam, ktoré tento svet nechce riešiť. (Ján Vígľaš)

Niekedy si spomeniem na svätého Alfonza, ktorý každé ráno rozjímal pol hodiny v kostole – nahlas, pred ľuďmi. To bola praktická škola modlitby. Ako málo to dnes robíme – aj pred vyloženou Oltárnou sviatosťou radšej používame pripravené texty namiesto toho, aby sme Bohu otvorili svoje srdce. Boh je v Eucharistii uprostred nás – a my namiesto toho, aby sme sa s ním rozprávali, hovoríme úvahy o ňom. (Marián Kováčik)

Vo vyznaní hriechov a slabostí sa konfrontujeme s oným človekom v nás, ktorého by sme tak radi nechali vonku za kostolnými dverami. Avšak práve on je tým, ktorý je skutočne pozývaný na hostinu. „Keď strojíš hostinu, nepozývaj svojich bohatých priateľov, ale pozvi radšej slepých a chromých“. Boh to robí tiež tak: nepozýva tú bohatú, nedeľne nastrojenú spravodlivú a zbožnú stránku našej bytosti, ktorá sa mu chce – pretože si myslí, že môže – odplatiť. Pozýva „to“ v nás, čo je slepé, chromé, plačúce, chudobné a hladné. Nie preto, aby túto „menej príťažlivú“ stránku našej bytosti odsúdil, ponížil a potlačil, ale aby ju nasýtil a rozveselil. (Tomáš Halík)

Eucharistia nie je odmena, ale zdroj sily. (Guy Gilbert)

Ak Eucharistia v tebe nevzbudzuje túžbu spievať, čo iné by ju potom mohlo vzbudzovať? (Scott Hahn)

Ak sa k svätým veciam pristupuje sväto a ak sa každý deň prežívajú svätým spôsobom, nestanú sa „všednými, každodennými“ záležitosťami. (Josemaría Escrivá)

Ja, ktorý často pácham hriechy, musím mať stále liek. (sv. Ambróz)

Toľko rokov pristupovať každý deň k svätému prijímaniu! – Každý by už bol svätý, ale ja, ja som stále rovnaký!
Syn môj, pokračuj vo svojom každodennom prijímaní a uvažuj: Aký by som bol, keby som nebol prijímal? (Josemaría Escrivá)

Kristus tisíckrát denne na liturgiách, ktoré sa slávia po celom svete, ponižuje sa tak, ako sa ponížil, keď zostúpil zo svojho nebeského trónu do lona Panny. Každý deň k nám prichádza a dovoľuje nám, aby sme ho videli v poníženosti, keď zostupuje z lona Otca do rúk kňaza na oltár. (sv. František z Assisi)

Kto prijíma Telo Kristovo, prijíma veľké milosti nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. (sv. Serafim Sarovský)

Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, útechu a podporu. (Ján Pavol II.)

„Zaobchádzajte mi s Ním s úctou, zaobchádzajte mi s Ním s preveľkou úctou!“, vyzýval istý staručký biskup so slzami v očiach mladých kňazov, ktorých práve vysvätil.
Pane, kto mi dodá hlas a moc, aby som mohol týmto spôsobom volať do uší a sŕdc mnohých kresťanov? (Josemaría Escrivá)

Ó, anjelskí duchovia, strážcovia našich svätostánkov, v ktorých je uložený uctievaný poklad, Sviatosť Oltárna, ochraňujte ju pred znesvätením a zachovajte ju pre našu lásku!
(Josemaría Escrivá)

„Non manifeste, sed quasi in occulto“ – nie verejne, lež akoby potajomky – tak ide Ježiš na sviatok stánkov. Tak pôjde aj s Kleofášom a s jeho spoločníkmi do Emauz. Tak ho vidí Mária Magdaléna vzkrieseného. A tak učeníci nevedeli, že je to Ježiš pri zázračnom rybolove, ako nám to hovorí svätý Ján. A ešte viac ukrytý je z lásky k ľuďom v Hostii. (Josemaría Escrivá)

Bože môj, uschopni ma veriť tak, aby som ťa videl. Buď tak stále prítomný v mojej duši, akoby si aj telesne bol vždy so mnou! Vždy chcem zostať spojený s tebou, môj skrytý, ale živý Bože! (John Henry Newman)

Vo chvíli narodenia Duch Svätý daroval svetu Krista; vo chvíli smrti Kristus daruje svetu Ducha Svätého. Podobne v Eucharistii nám pri premenení Duch Svätý daruje Krista a pri svätom prijímaní nám Kristus daruje Ducha Svätého. (Raniero Cantalamessa)

Omša, ktorú slúžime naším životom, nesmie zostať pri obetovaní. Vyžaduje pozdvihovanie na kríž a prijímanie. Vo svätom prijímaní naša duša vskutku vstupuje do Boha a Boh do nás. A kde je Boh, tam panuje svätosť. (Chiara Lubichová)

Pri svätom prijímaní sa naša duša a naše srdce vždy znova stávajú chrámom Najsvätejšej Trojice a s príchodom Boha k nám prichádza i celý raj. (Raniero Cantalamessa)

Sväté prijímanie nás oblieka do Kristovho rúcha, ale za predpokladu, že zo seba zoblečieme starého človeka. (Zdenka Schelingová)

Eucharistická zbožnosť má väčší rozmer než len krátky okamih slávenia obetnej večere Pána. Pán zostáva. Našou veľkou vinou však je zabudnutie. (Pavol VI.)

Svätá omša je vo svojej podstate dôležitejšia ako modlitba srdcom. Eucharistia však nebude naplno prinášať ovocie vnútorného uzdravenia a posvätenia, keď ju človek nebude prijímať celou bytosťou v ovzduší viery, lásky a adorácie, ktoré môže vytvoriť len verná modlitba srdcom. (Jacques Philippe)

Cirkevní otcovia sa vždy pýtali, čo videl Pán tak vzácneho na domoch Izraelitov, keď prikázal svojmu anjelovi, aby sa ich nedotýkal. Odpovedali: „Videl Kristovu krv, videl Eucharistiu! Videl, ako sa v baránkovi naplnilo Pánovo tajomstvo, v baránkovej smrti videl Pánov predobraz!“ (Raniero Cantalamessa)

Pri každom lámaní chleba akoby sa znova rozbila alabastrová nádoba Kristovho človečenstva, ako sa to prihodilo práve na kríži a vôňa jeho poslušnosti akoby sa znova vyliala a dojala Otcovo srdce. (Raniero Cantalamessa)

Ráno, keď slúžim omšu, som kňazom a Ježiš je obetou. Počas dňa, keď sa snažím byť dobrým pastierom, Ježiš je kňazom a ja som obetou. (P. Olivaint)

Pri svätom prijímaní sa môžeme podľa vnútorných dispozícií postaviť tvárou v tvár Ježišovi, ktorý sa modlí, Ježišovi, ktorý je pokúšaný, Ježišovi, ktorý je unavený, Ježišovi, ktorý umiera na kríži, Ježišovi, ktorý vstáva zmŕtvych. (Raniero Cantalamessa)

Každé sväté prijímanie by malo končiť extázou – nie však v zmysle mimoriadneho stavu, s akým sa stretávame u mystikov, ale doslova extázou človeka zo seba, podľa výroku svätého Pavla: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“  (Raniero Cantalamessa)

Sväté prijímanie, ktoré nevrcholí úkonom lásky, je nedokončené. (Raniero Cantalamessa)

Ak je Panna Mária tak uctievaná, lebo nosila Krista vo svojom lone, ak sa Ján Krstiteľ zachvel a neodvážil sa dotknúť svätej hlavy Božej, ak je uctievaný hrob, v ktorom ležal Kristus len kratučko, ako by mal byť svätý, spravodlivý a hodný ten, kto sa Pána dotýka rukami, srdcom a ústami ho prijíma a iným ho k prijímaniu podáva! Je to veľká bieda a poľutovaniahodná slabosť, keď vy, ktorí ho máte tak blízko, staráte sa ešte o niečo iné na svete! Celé ľudstvo nech sa chveje, celá zem nech sa trasie a nebo nech jasá, keď je na oltári v rukách kňaza Kristus, Syn živého Boha! (František z Assisi)

V našom živote má byť vytvorený priestor pre eucharistického Spasiteľa, aby mohol pretvoriť naše bytie vo svoj život. Naozaj je tak ťažké vyhradiť si hodinku, kedy sa človek nerozptyľuje, ale sústreďuje, kedy získava silu na celý deň? (Edita Steinová)

Žiť eucharisticky znamená vyjsť zo seba, z úzkeho priestoru vlastného života a vrastať do šírky Kristovho života. Kto hľadá Pána vo svojom vlastnom vnútri, nebude ho chcieť zamestnávať stále iba svojimi záležitosťami, ale sa začne zaujímať o záležitosti Pánove. (Edita Steinová)

Pred svätostánkom vždy naberám novú odvahu, keď mi ju učenosť ľudí vzala. Aspoň vnútorne sa na okamih uzavriem pred všetkým ostatným a utiekam sa k Pánovi. On je tu a každý okamih s ním mi môže dať, čo potrebujem. (Edita Steinová)