Dejiny sú ako obrovský liturgický text, v ktorom čiarky a bodky majú rovnakú váhu ako verše alebo celé kapitoly, ale ich význam je hlboko skrytý. (Léon Bloy)

Minulosť je učiteľkou a prítomnosť skúškou. (Štefan Kónya)

... staré spisy apologetiky nie sú hroby, ale duchovná strava, z ktorej sa dá i dnes čerpať.  Konštantín a Metod vo svojej dobe a vo svojej situácii, keď museli preukázať aj veľkú odvahu a obetavosť, ale aj diplomaciu a prezieravosť, dokázali obdivuhodne odhadnúť, čo sú priority ich poslania. Boli tu krátko, nemohli ísť príliš do šírky, ale koncentrovali sa na to podstatné. Máme sa od nich čo učiť. Ako by Konštantín a Metod postupovali dnes? (Ladislav Stromček)

Sme v srdci Európy. Vďaka viere, ktorá v nás žije, máme na to, aby sme hýbali dejinami. Inými asi sotva, ale tými duchovnými určite. (Václav Kocián)

Každá vaša myšlienka sa raz môže ujať a vyrásť. Ktovie teda, aký podiel budete mať na budúcom riešení osudov ľudstva? (F.M. Dostojevskij)

S Kristom vstúpili dejiny do svojho konečného a definitívneho obdobia. S vývojom posledných desaťročí, s urýchlením svetových dejín a ich rastúcim ohrozením sa opäť vynorila myšlienka konca časov nadohľad. (Benedikt XVI.)

Koniec – to nie je prosto zničenie, ale dovŕšenie, ktorým dejiny dosiahnu vnútornú úplnosť. (Benedikt XVI.)

Kresťanstvo tu bude naďalej a nanovo, novými spôsobmi existovať ako životná sila v dejinách a bude nanovo utvárať miesta, kde ľudstvo prežije. (Benedikt XVI.)

I keby som vedel, že zajtra zanikne svet, ešte dnes by som zasadil jabloň. (Martin Luther)