Každý deň chýba nášmu životu veľmi veľa, aby to bol čistý dar Bohu. (Ján Chryzostom Korec)

Každá stotina sekundy a každý centimeter štvorcový je buď zabraný Pánom alebo ukradnutý satanom. (C.S. Lewis)

Od Cyrila a Metoda sa môžeme naučiť vnímaniu času a čakaniu na úrodu.
Povedané triezvym jazykom historika – misia svätých Konštantína a Metoda sa skončila neúspechom. Konštantín umiera v Ríme, jeho brat na neznámom mieste Moravy a biskup Wiching úspešne intervenuje u pápeža Štefana V., aby bola slovanská liturgia zakázaná. Biskup Gorazd a jeho žiaci sú následne vyhnaní z Moravy a zdalo by sa, že sa tým kapitola slovanských misií na Morave uzatvára.
Svätý Metod mohol vnímať svoje celoživotné dielo ako jeden veľký nezdar. Zasiate semená však vzrástli, ale až dlho po jeho smrti. Možno, ak budeme umierať s pocitom, že sme nič nedokázali, že naše úsilie vyšlo navnivoč a modlitby vyzneli naprázdno, môžeme si spomenúť na sv. Metoda. (Marek Orko Vácha)

Koho diabol nemôže zabrzdiť, toho poháňa.

Prázdniny – aké zvláštne obdobie. Raz do roka sa všetci meníme na kočovníkov. Cestujeme. Hory, moria, cudzie mestá... Vystúpime zo stereotypu, z bežiaceho pásu pracovného roka a voľkáme si. Celý rok sme bežali a teraz od rána do večera takmer bez pohybu ležíme na pláži. Sme prekvapení, ako nás to vie vykoľajiť. Čo so sebou, teraz, keď nemáme nič konkrétne na práci? Dni sú bez rozvrhu, naplnené skľučujúcou prázdnotou. Možno preto sme toto, inak krásne obdobie, nazvali tak hanlivým slovom – prázdniny.“ (Daniel Pastirčák)

Prázdniny ako čas prázdna? Povedzme. Veď čo ak v tomto prázdne spočíva ich význam? Ponúkajú nám príležitosť vystúpiť z preplneného, uvraveného života a v tichu sa započúvať do skutočnosti, ktorú sme vo svojich rušných dňoch prepočuli. Stačí vystúpiť z rachotiaceho vlaku aktivity a ozve sa to – najprv ticho ako malé znepokojenie, potom naliehavo ako neodbytná výzva – existujem. Som. Kto som? Otvorí sa vo mne priepasť: tajomstvo bytia vo vnútri. (Daniel Pastirčák)

Keď sa ráno zobudíme, hneď nás tlačia starosti a povinnosti dňa (ak nás už neobrali o nočný spánok). Hneď sa nám vynorí nepokojná otázka: „Ako to dnes všetko stihnem?“ Chceme sa uštvane rozbehnúť a rýchlo konať. Ale tu treba vziať opraty do rúk a povedať si: „Pomaly! Teraz ma vôbec nič nesmie zaujať. Moja prvá ranná hodina patrí Pánovi.“ (Edita Steinová)

Ľutuj úprimne každú premárnenú chvíľu alebo čas, ktorý plynie bez lásky k Bohu.
(sv. Ján z Kríža)

Treba vedieť čakať, ale v čakaní i pracovať. (Ján XXIII.)

Trpezlivosťou dosiahneš veľa, milosťou Božou všetko.

Šťastný je ten, kto je ochotný venovať svoj čas, i keď ho nemá. (A.L. Balling)

Najdôležitejšia hodina je vždy tá prítomná. Najdôležitejší je vždy ten človek, ktorý stojí pred tebou. A najdôležitejšia je vždy láska. (Eckhart)

Zrno víťazí v tom okamihu, keď je zasiate do zeme. Ale je nutné nechať uplynúť čas, aby sme sa stali svedkami jeho triumfov v podobe obilia. (Exupéry)

Nedaj sa zmiasť! Nedaj sa ničím vydesiť! Všetko prejde – Boh sa nemení a ty trpezlivosťou dosiahneš všetko! Kto má Boha, nie je mu potrebné viac. Boh sám postačí.
(sv. Terézia Ávilská)

Všetko sa skončí dobre pre toho, kto vie čakať.  (L. N. Tolstoj)

Minulosť musíme ponechať veľkému Božiemu milosrdenstvu, budúcnosť jeho prozreteľnosti, ale prítomnosť musíme celkom prenechať jeho láske. (Pierre de Caussade)

„Moje dni sú v Tvojich rukách“ – o týchto slovách som rozjímal, keď som bol chorý. Kedysi som ich spájal s hodinou smrti. Ale dnes ich vykladám takto: V Tvojich rukách je všetok môj čas, celý môj život, dni a hodiny, každý okamih... (Martin Luther)

Tí, čo sa zaoberajú svetskými záležitosťami, hovoria, že čas sú peniaze. Pripadá mi to málo. Pre nás, čo sa zaoberáme záležitosťami duší, čas je sláva. (Josemaría Escrivá)

Nech by sa dialo čokoľvek v tvojom vnútornom živote alebo vo svete okolo teba, nikdy nezabúdaj, že dôležitosť udalostí alebo ľudí je relatívna. Buď pokojný, nechaj pôsobiť čas a potom, keď budeš môcť posúdiť ľudí a udalosti z diaľky a bez zaujatia, dosiahneš perspektívu, v ktorej uvidíš každú vec na správnom mieste a v správnych rozmeroch. (Josemaría Escrivá)

Mrzí ťa, že stále rovnakým spôsobom trvám na základných veciach? Že neberiem do úvahy súčasné moderné trendy? Pochop – aj definícia priamky zostáva už celé storočia rovnaká, pretože je najjasnejšia a krátka. Iná definícia by bola nejasná a komplikovaná.
(Josemaría Escrivá)

Keby bol čas len zlatom... mohol by si ho aj stratiť. Čas je však život, a ty nevieš, koľko ti z neho ešte ostáva. (Josemaría Escrivá)