Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

ANTIOCHIA (zdroj: príhovory o. Jána Majerníka)

Antiochia bola svojho času druhým najväčším mestom Rímskej ríše. Bola tu 2 kilometre dlhá hlavná mestská  ulica, v tom čase mala Antiochia do 500 tisíc obyvateľov. Bola centrom vzdelanosti, žilo tu mnoho vzdelaných a kultivovaných ľudí.
Tiež bola známa svojom príjemnou polohou (leží na rieke Orontes, nebola síce priamo na mori, ale asi 70 km od mora), pekným okolitým prostredím. Preto bola dovolenkovým cieľom mnohých – bolo to centrum zábavy, ale žiaľ i toho, čo sa s tým spája – mnohých nerestí.

Fúka tu pomerne silný vietor, prechod z Antiochie do Sýrie sa nazýva Brána vetra. Antiochia bola križovatkou morských ciest – odtiaľto sa začínali i apoštolské cesty sv. Pavla – cestovanie po mori bolo bezpečnejšie. Kvôli počasiu sa cestovali takmer výlučne v lete – prvé lode vyrážali v máji. Skutky apoštolov zaznamenávajú stroskotanie lode na Malte – to bola už jeseň, ktorá v tej klíme bola obdobím mnohých búrok.
Tu začínala i Hodvábna cesta, ktorá viedla cez celý východ až do Číny.

ANTIOCHIA - PRVÉ KOZMOPOLITNÉ (MEDZINÁRODNÉ) CENTRUM CIRKVI (zdroj: príhovory o. Jána Majerníka)

V Antiochii žili mnohé národy a národnosti, vrátane Židov, ktorí tu žili v diaspóre. V podstate každé väčšie mesto malo židovskú komunitu a synagógu. Takže aj Cirkev, ktorá vznikla v Antiochii, bola veľmi pestrofarebná – taká zmes mnohých národov a národností, každého veku a každej spoločenskej triedy. Cirkev medzinárodná, kde sa nikto nemusel cítiť cudzincom.
Tu, v Antiochii, boli Ježišovi nasledovníci prvý raz nazvaní kresťanmi. Takže nebolo to v Jeruzaleme, ani v Ríme, ani nikde inde, ale tu, v Antiochii. Teraz zacitujeme nášho sprievodcu, o. Majerníka: „Keby som bol taký konzekventný (zásadový, šiel do dôsledkov), to hlavné stredisko Cirkvi malo byť skôr v Antiochii ako v Ríme. Rím len dotiahol to, čo sa začalo tu, v Antiochii. Práve cez Antiochiu sa Cirkev dostávala do pohybu a odtiaľto sa rozšírilo evanjelium do mnohých krajín.“