Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

OBČIANSTVO SV. PAVLA (zdroj: príhovory o. Jána Majerníka)

Určite mal občianstvo mesta Tarzu, kde sa narodil.

rímskom občianstve sme už tiež hovorili. Rímske občianstvo v tej dobe bolo veľmi cenné, asi ako pred 10 rokmi bolo americké občianstvo. Rímski občania nemohli byť len tak prenasledovaní. Na verejnosti nemohli byť bičovaní a aj popravy rímskych občanov boli výnimočné, pokiaľ to neboli nejaké exemplárne prípady.
Aj Pavol vo svojom živote použil toto svoje privilégium, kde sa mohol priamo odvolať na rímskeho imperátora. 5-10 percent občanov rímskeho impéria malo rímske občianstvo. Niekedy sa dávali aj vyslúžilým vojakom, aj keď to boli vojaci, ktorí pochádzali z cudziny. Niekedy to dostávali aj prepustení otroci, keď sa otrok veľmi osvedčil a najmä tí otroci, ktorí boli v Ríme u vysokopostavených ľudí. A nielenže dostali mannu misiu, teda že ich urobili slobodnými občanmi, ale aj rímskymi občanmi.
Rímske občianstvo sa nosilo na takom koženom dokumente, kde bolo vypísané meno dotyčného a aj nejaké iné dáta, presne neznáme a toto bol dôkaz rímskeho občianstva. V Ríme existoval úrad rímskeho občianstva, ktorý sa nazýval Anagrafe, keby niekto náhodou falšoval rímske občianstvo a takýchto prípadov bolo veľa, ale za to bol trest smrti. Takýto dokument si musel Pavol veľmi starostlivo schovávať, zrejme že ho mohol vytiahnuť vo Filipách, tam kde mu išlo o kožu a ukázať ho ako corpus delicti proti tým, ktorí by proti nemu používali tvrdšie metódy.

Tiež nie je známe, či sa mohol sv. Pavol pochváliť, že mal jeruzalemské občianstvo. Vieme však, že tu študoval, prežil tu svoju mladosť, mal Jeruzalem rád, vieme, že ho obdivoval. A tú horlivosť za židovskú vieru nezískal Pavol až tak v Tarze, ale určite v Jeruzaleme.

Avšak to najdôležitejšie občianstvo, ktoré sv. Pavol mal a ktoré si aj najviac cenil, je Božie občianstvo. On ako mystik, ako človek, ktorý nakoniec hodil na parketu Božiu, do Božej Prozreteľnosti, možno až tak nenástojil na tom, či je občan Tarzu alebo Ríma. Aj pre nás by malo byť najdôležitejšie, aby sme nestratili občianstvo Božích detí.

KTORÉ MENÁ SV. PAVOL POUŽÍVAL

Šavol, čo znamená „ten, ktorý je pýtaný, vyprosený“. Vieme, že Pavol mal v Jeruzaleme staršiu sestru, možno bol tým vytúženým mužským potomkom rodiny. Známa je epizóda zo Skutkov, kedy Pavlov synovec vyhľadá Pavla a upozorní ho na to, že Židia ho chcú zabiť.

Pavol – toto meno sa spomína od momentu obrátenia prokonzula Sergia Pavla, pri ktorom bol Pavol prítomný. Pavol pochádza zo slova Paulus, čo znamená malý, nepatrný – sám Pavol sa nazýva posledným spomedzi apoštolov, nedochôdčaťom.

Podľa niektorých mal Pavol meno Julius Gaius. Takéto prímenia si rímski občania dávali veľmi často. Julius Cezar bol zakladateľ veľkého Ríma a jeho impéria. A takisto niektorí považovali aj Augusta za zakladateľa a podľa nich máme pomenované aj mesiace v roku. Júl a August. (Tarzus volal za Julia Cézara aj Juliopolis)