HELÉNSKY SVET – SVET, KTORÝ OVPLYVNIL SVÄTÉHO PAVLA

(z príhovoru o. Jána Majerníka)

            Obdobie 800-400 rokov pred n.l. je známe ako helénske obdobie a značí vrchol rozmachu gréckej antickej civilizácie. Najznámejší panovník tohto obdobia, Alexander Veľký mal jednu veľkú víziu – ovládať svet jedným jazykom (gréčtinou), jedným myslením, jednou veľkou ríšou. A mnohí sa tomuto trendu prispôsobili. Ríša siahala od Grécka až po Hindus. Vízia Alexandra Veľkého sa do značnej miery realizuje aj v dnešnom svete. Keď sa stretne 28 najmocnejších krajín sveta, všimnite si, kto je v strede – je to Amerika a dnes sa ruky „cucajú“ aj Číne. Títo ľudia určujú politiku sveta.
            Helenizácia ovplyvnila aj Židov. Židia už v 4. st. pred Kr. sa z Babylonu všetci nevracajú do vlasti, žijú v diaspóre a vieme o veľkých židovských kolóniách, ktoré sa vytvorili aj v Alexandrii, v Antiochii a aj na Blízkom východe. Nebolo väčšieho mesta, kde by nebola židovská komunita. V týchto komunitách Židia žili v určitej prosperite. Keď sa začali za gréckeho obdobia používať peniaze, Židia ich začali vo veľkej miere používať, podnietilo ich to k podnikaniu. Mnohí Židia odchádzali podnikať do zahraničia – máme aj v evanjeliu zmienku, že pán odchádza do zahraničia a dáva vinicu na starosť robotníkom.
            Tak ako aj dnes veľa Židov má americké občianstvo a nejakým spôsobom tam očuchli a potom sa vrátili do Izraela. Sväté Písmo na túto skutočnosť reaguje – máme knihy, ktoré o tom hovoria, napr. Kniha Prísloví, Múdrosti a Kniha Sirachovho syna, ktoré sú takou odpoveďou na helenizáciu. Helenizácia nespočívala len v adoptovaní si reči, ale aj adoptovaní si zvykov.
            Židia, ktorí žili v diaspóre, používali gréčtinu a Židia, ktorí žili v Palestíne, používali aramejčinu. Je to také podobné ako v súčasnosti, keď Židia používajú mimo svoju vlasť angličtinu a domáci modernú hebrejčinu ako svoju reč. Keď Židia žili mimo svojej krajiny, v diaspórach, boli značne obmedzovaní. V niektorých činnostiach podľa Starého Zákona boli a sú Židia veľmi obmedzení – ich jedlá museli byť kóšer a v mnohých denných činnostiach boli značne podmienení. Napr. činnosť prelievania vody - napr. keby sa preliala voda z hlinenej nádoby do medenej, už to bolo znečistené. Kniha Makabejcov tiež hovorí o divadlách, o športoch, ktoré pre mnohých ortodoxných Židov boli tabu. Boli zakázané. Lenže na druhej strane to mnohých lákalo. Dokonca v Knihe Makabejských je uvádzané, že si robili umelé predkožky. Niektorí podstupovali aj bolestné operácie, aby na ňom nebolo vidno, že sú Židia. Aby nebolo na nich vidno, že sú iní od toho kozmopolitného sveta, kde všetci sme rovnakí, spojení v tej istej reči.
            Židia neradi vidia „svojich“ mimo Svätej zeme. Lebo Žid žijúci v diaspóre si možno aj povedal, prečo by som sa ja, keď bývam v Babylone alebo v Bagdade, mal klaňať Bohu Jahve? Sem-tam prinesiem aj nejakú obetu, keď sú výročné slávnosti... A postupne stratil svoju vieru a svoju národnostnú príslušnosť scvrkol len na nejaký rasový profil.
            A knihy Zákona, aj Žalmy reagujú na tieto skutočnosti a môžeme ich považovať za najvážnejšie knihy Starého Zákona. Potom aj kniha Pieseň Piesní, Kazateľ. Aj Knihy Makabejcov sú určitým varovaním proti náboženskému synkretizmu. Taká spoločná myšlienka tých kníh je, že Žid má lepšie náboženstvo ako tie okolité národy. Keď čítate Barucha 3,9-4,4 alebo Sirachovca 24, v princípe hovoria o tom, že aj keď Žid žije alebo podniká v diaspóre, má sa vrátiť k viere svojich otcov, pretože ona je vznešenejšia ako viera, ktorú majú iné národy. Čiže z toho vidno, že Biblia má starosť o svojich ľudí, ktorým zachutil život v zahraničí.