KAPPADÓCIA A OTCOVIA JEJ PÚŠTE

Je to jeden z najznámejších a najkrajších regiónov Turecka. Voda, vietor a slnko utvorili zo skál nádherné útvary. Sem prichádzali prví kresťania v snahe uniknúť prenasledovaniu a vyhĺbili do pieskovcových skál mnoho príbytkov a chrámov v pozoruhodnej harmónii. Po vyhlásení kresťanstva za povolené náboženstvo sem prichádzalo ešte väčšie množstvo ľudí túžiacich žiť mníšskym životom.

v Kappadócii sa príroda zahrala na výtvarníka

príbytky v skalách

mníšska jedáleň

Pustovníci, ktorí sem prichádzali a žili tu, sa snažili zachovať čistotu viery, ale zároveň ju spájali s čistotou skutkov. Teda nielen čisté učenie, ale aj čistý život vo viere. Hoci žili kontemplatívnym životom, prichádzali sem i mnohí hostia a noví adepti na mníšsky život, ktorým sa venovali.

Mestečko Gőreme – mesto mnohých chrámov vytesaných do skál

pohľad na Temný chrám. Jeho názov je odvodený od toho, že má málo okien, vďaka čomu si jeho nádherné fresky a maľby zachovali pôvodnú farbu

V celej Kappadócii sa nachádza asi 1000 kostolov a v okolí najznámejšieho mestečka Gőreme, kde sú kresťanské pamiatky najviac koncentrované, sa ich nachádza asi 300. Žiaľ, tu v Turecku, sa kresťanským pamiatkam nedostáva toho toľko, koľko by si zaslúžili. Pamiatky tejto oblasti sú obrovským kresťanským dedičstvom ľudstva, ale slúžia tu takmer výlučne ako obchodný artikel.

maľovaná kupola jedného z chrámov

Posledná večera

Pantokrátor

Vnútro kaplniek a kostolov je tvorené množstvom ikon. Ikonografia je jednoduché nenáročné umenie, ktoré sa začalo rozvíjať predovšetkým v 8. st. n.l. Steny chrámov sú zdobené výjavmi zo SZ a NZ, príp. zo života svätých – a to postupne cez intenzitu Božieho zjavenia. Na začiatku výjavy zo SZ, na „najčestnejších miestach“ Kristus vo svojej sláve.

kostol svätého Bazila

svätý Bazil

Prvý kostol, ktorý sme navštívili, bol kostol sv. Bazil Veľkého, jedného z mála svätých, ktorý dostal za svoje dielo prívlastok Veľký. Hoci žil kontemplatívnym životom, známy bol aj svojím sociálnym dielom – postavil supermodernú nemocnicu, na tú dobu doslova div sveta. V tomto kostolíku sme si to doslova „vychutnali“. Vnímali sme, ako Boh k nám prehovára cez obrazy na stenách. Potom sme navštívili kostol druhý, tretí, desiaty, pätnásty ... a už človek nevládal.
Rovnako ani Božie Slovo sa nedá čítať na kvantá. Akoby opreteky. Potrebujeme, aby text v nás zarezonoval, dozrel, aby došlo ku konkrétnemu predsavzatiu. Aj meditácia nad ikonami má podobný cieľ. Jednoduchý človek má cez ikonu vizuálnym spôsobom vniknúť do Božieho tajomstva. No my sme nemali čas na to, aby sme 15-20 minút trávili nad každou ikonou.

Kappadóciu nazývame kolískou cirkevných otcov. Najznámejšími svätými tohto regiónu sú spomínaný sv. Bazil Veľký a sv. Gregor Naziánsky. Obaja boli priateľmi. Mali spoločnú túžbu po kontemplatívnom živote i lásku ku Svätému Písmu, ktoré intenzívne študovali. Najmä z prameňov starých cirkevných otcov, najmä Origena. Táto doba bola typická hlásaním bludov v kresťanstve, pre tú dobu to bol hlavne blud arianizmu (popieranie božstva Ježiša Krista, že Kristus bol len človekom).
Obaja proti arianizmu bojovali. Nemali to ľahké – nedostalo sa im podpory ani od vtedajších cirkevných autorít, ktoré u Bazila jeho boj brali ako snahu vyniknúť, ctižiadosť, nie snahu obrániť a očistiť vieru. Plného uznania za jeho dielo sa mu dostalo až po smrti. Gregor bol zasa veľmi komplikovaná povaha – popudlivý, citový, nerozhodný, bez organizačných schopností (napriek tomu bol zvolený za biskupa, a tu by sa to predpokladalo). I tak si ich Boh vyvolil na dôležité dielo a vo východnej cirkvi sú obaja uctievaní ako veľkí svätci.
Vďaka nim sa v tejto oblasti formovala dogma o Najsvätejšej Trojici. Ich spisy poznali a čerpali z nich i sv. Cyril a Metod.

Kappadócia sa spomína aj pri zoslaní Ducha Svätého a tiež 1. List Petrov je adresovaný aj veriacim v Kappadócii. Táto zem je známa mnohými mučeníkmi.

„Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!“ – častá myšlienka pre meditáciu počas života našich púštnych cirkevných praotcov