NAZARET

Dnešný moderný Nazaret je veľké krajské mesto

O Nazarete, mieste skrytého Ježišovho života, sa nezmieňuje ani Starý Zákon, ani žiaden antický historik. „Čo môže byť z Nazareta dobrého?“ pýta sa Natanael. Pritom je dokázané, že Nazaret patrí medzi najstaršie mestá sveta a existoval už v dobe kamennej.

BAZILIKA ZVESTOVANIA

Keď bol v r. 1954 zbúraný starý Chrám Zvestovania, ktorý bol len núdzovou stavbou, naskytla sa archeológom jedinečná príležitosť kopať na mieste tradíciou tak uctievanom. Od 2.-3. storočia bolo na tomto mieste, kde „anjel Pána zvestoval Panne Márii“ postavených niekoľko kostolov. Novodobá bazilika bola postavená v r. 1960-1969 podľa plánov talianskeho architekta Giovanniho Muzia.

jaskyňa Zvestovania v bazilike

Prvá písomná správa o jaskyni Zvestovania pochádza z 12. st. od ruského opáta, ktorý hovorí, že sa tu nachádzal oltár zvestovania, Jozefov hrob a komôrka Panny Márie. Nie je však jasné, či sa jedná o hrob Jozefa, Ježišovho pestúna alebo Jozefa z Tiberiady, ktorému ako staviteľovi kostola bolo toto miesto ponúknuté ako čestné miesto pre posledný odpočinok.
Na stenách jaskyne boli objavené mená Peter, Pavol, vzývanie Boha a rôzne symboly kríža. Je pravdepodobné, že táto jaskyňa slúžila už v prvej cirkvi k sláveniu Eucharistie a agapé.

slovenský obraz Sedembolestnej Panny Márie v areáli baziliky

Anjel pozdravil Máriu jedinečným pozdravom  kecharitomene - „milosti plná“, „dokonale omilostená“, a tento preklad používa i Sväté Písmo vydané SSV v roku 1995. Jeruzalemská Biblia tento pozdrav prekladá ako „vysoko privilegovaná“, Nová americká Biblia ako „veľmi zvýhodnená dcéra“, čo však nezachytáva plne hĺbku tohto pozdravu.

Na jednej jaskynnej stene v Nazarete bol objavený nápis Chaire Maria (Zdravas Mária). Slovko charis sa v gréčtine vzťahuje aj na krásu, pôvab. Anjel doslova hovorí, že Mária je najkrajšia zo žien.

„Na tvojom slove závisí útecha nešťastných, vykúpenie zajatcov, sloboda odsúdených – vlastne spása všetkých synov Adama, všetok tvoj rod. Prosím, odpovedz rýchlo, ó, Panna. V rýchlosti odpovedz anjelovi, alebo radšej prostredníctvom anjela rovno Bohu.“
                                                                                               sv. Bernard z Clairvaux

Pápež Ján Pavol II. navštívil Baziliku Zvestovania v roku 2000.

JEŽIŠOV DOMOV

Dom, kde Ježiš prežil svoju mladosť, bol síce skromný, ale naplnený zbožnosťou rodičov. Podľa obyčaje ľudí verných Zákonu pripevnil Jozef nad dvere svojho domu schránku s pergamenovým zvitkom, v ktorom stálo: Šema Izrael, Pán je náš Boh, Boh jediný.“ Tak zasvätil Jozef svoj dom jedinému Bohu, ako to predpisoval Zákon. Vždy, keď Ježiš odchádzal z domu alebo doňho vstupoval, dotkol sa podľa vzoru svojich rodičov schránky na dverách končekmi prstov, ktoré vzápätí pobozkal. Pri rannej a večernej modlitbe nosil zvitok s vyznaním „Šema, Izrael“ na čele a na rukách, ako ho to naučil Jozef. Deň sprevádzali mnohé modlitby chvály, ktoré pravý Žid prednášal nielen ústami, ale i srdcom. Ježiš takto prežíval v otcovskom dome detstvo a mladosť, ktoré boli úplne zasvätené veciam Božím. Bol to svet, v ktorom od detstva vyrastal.

Jésús je grécka podoba hebrejského mena Ješúa, čo je skrátená podoba mena Jehóšúa (Jozue), čo znamená Pán je Vykupiteľ. Až do začiatku 2. storočia bolo meno Ježiš medzi Židmi veľmi rozšírené. Od 2. storočia sa však meno Ježiš prestalo používať. Rabíni sa tomuto menu vedome vyhýbali. Tak sa meno Ježiš stalo „menom nad každé iné meno“ (Flp2,9), jediným menom, „v ktorom môžeme byť spasení“. (Sk4,12)

Predpokladá sa, že „príbuzní Ježišovi“ tvorili v Nazarete jadro židokresťanskej obce a boli šíriteľmi tradície.

Priečelie kostola sv. Jozefa. V jeho podzemí sa nachádza Jozefova tesárska dielňa. Tu sa Panna Mária vydala, tu, v jaskyni, svätá rodina veľmi jednoduchým spôsobom žila.

Pre Židov biblickej doby bola telesná práca niečím posvätným. „Remeselník sa pred veľkými učencami nemusí za svoju prácu hanbiť,“ učili rabíni. A iný výrok znel: „Obstaraj si zamestnanie popri svojom štúdiu.“ Izraelskí zákonníci pred Ježišom i v jeho dobe boli vyučenými remeselníkmi. Veľký Hillel bol drevorubač, slávny Jehúda bol pekár a o Šavlovi z Tarzu vieme, že vyrábal stany. Nestačilo však svoje povolanie vykonávať, muselo sa odovzdať synovi. Talmud o tom hovorí: Ako je každý povinný starať sa o výživu svojho syna, musí ho tiež vyučiť nejakému remeslu.“ Preto bolo samozrejmé, že Jozef vyučoval Ježiša k tesárskemu remeslu, a to bezpochyby už od útleho veku.

Nazaretský kraj bol veľmi úrodný. Správa pútnika zo 6. storočia hovorí: „So pšenicou a poľnými plodmi je to tu podobne ako v Egypte. No čo sa týka vína, oleja, ovocia a medu, je to tu ešte lepšie. Proso je tu dokonca tak vysoké ako človek.“ I keby bolo toto líčenie prehnané, predsa svedčí o úrodnosti tohto kraja.

zasľúbená zem – krajina „oplývajúca mliekom a medom“

struky svätojánskeho chleba

Aká nádherná je to krajina, ktorá nad iné vyniká úrodnosťou, nepoprie to nikdy ten, kto ju precestoval a na vlastné oči videl jej mestá a spanilosť krajiny od severu k juhu.“
                                                                                                                      sv. Hieronym

Najdôležitejšou plodinou bola oliva. Olivové háje boli všade. Aj najchudobnejší ľudia mali niekde nablízku malú košatú olivu. Dobrý strom dával až 50 litrov oleja. Olivy sa oberali v októbri, zber mali na starosti ženy a deti. Tĺkli do stromov , triasli nimi a zbierali, čo padlo. Bolo zakázané zbierať úrodu druhý raz, to, čo na strome a pod ním ostalo, patrilo chudobným. Olivy šli do lisov, kde sa z nich tlačil hustý zelenkavý olej. Časť olív sa nakladala do nádob so slanou vodou.
Vylisovaný olej sa nechal usadiť, aby kal klesol ku dnu. Potom sa nalial do nádob a bol prevezený od getsemanu (olivového lisu) k uskladneniu v kamenných cisternách.

lis na olivy (Korozain)

drvič olív (Bet Guvrin)

Takmer obradne boli prvé olivy – alebo aspoň ich malá časť nasypaná doma do vreciek a spracovaná chodidlami žien a dievčat, ktorým pripadala česť vylisovať prvý olej roka.