Horčičné zrnko |
"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32) |
---|
|
KUMRÁN
Svetoznáme kumránske jaskyne Celá história okolo kumránskych zvitkov sa začala jedného letného dňa, keď mladý beduín pásol asi 12 kilometrov od Jericha svoje stádo kôz. Keď stúpal za jednou zatúlanou kozou, objavil vchod do akejsi jaskyne. V nej objavil niekoľko hlinených džbánov. V jednom z nich našiel jeden väčší a dva menšie kožené zvitky, starostlivo zavinuté do plátna napusteného pravdepodobne zmesou vosku a asfaltu. Najdôležitejší rukopis je tzv. „izaiášovský zvitok“. Text je hebrejský a obsahuje celú knihu proroka Izaiáša. Tento zvitok je najstarší zo všetkých nájdených rukopisných zvitkov. Aj Origenes sa zmieňuje o tom, že pri Jerichu v jednom džbáne on sám našiel preklad žalmov s ďalšími gréckymi a hebrejskými rukopismi. Nešlo snáď o niektorú z jaskýň v Kumráne? V Kumráne boli nájdené pozostatky života „svätej“ náboženskej pospolitosti - esénov, ktorých život bol zameraný na chudobu, posväcovanie a levitskú čistotu. V stanovách ich rádu stojí: „Opustíš príbytky hriešnikov a odídeš na púšť, aby si tam razil cestu Pánovi, ako stojí napísané: Pripravte na púšti cestu Pánovi a vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!“ (Iz40,3)“ Mal Ján Krstiteľ pôvod v kumránskej komunite? Nie je totiž vylúčené, že jeho otec Zachariáš zveril Jána na výchovu mužom z Kumránu. J. Flávius poznamenáva, že „členovia komunity prijímali aj deti ešte v útlom veku, ak boli spôsobilé k učeniu, považovali ich za vlastné a vštepovali im svoje obyčaje“. Členovia tejto pospolitosti sami seba nazývali „synmi svetla“, „mužmi pravdy“, „vyvolenými Božími“, „chudobnými“. V súlade s požiadavkami Zákona, ktoré Boh daroval skrze Mojžiša a prorokov, chceli žiť zbožnejšie, spravodlivejšie a svätejšie ako ľudové masy. Preto sa uchyľovali do samoty na púšti. V kumránskych textoch sa stretávame s takou zbožnosťou členov pospolitosti, ktorá ešte prevyšuje zbožnosť farizejov. Svätenie soboty chápu tak prísne, že by sa ani človeku, ktorý spadol do studne, nemalo hodiť záchranné lano. Ježiš naproti tomu hlása, že sobota je pre človeka, a nie človek pre sobotu. Podľa Filóna, židovského filozofa z Alexandrie (13 pred Kr.- 45/50 po Kr.), Kumrán bol strediskom, kde sa žilo „mystérium svätého života“. O esénoch Filón hovorí: „Žijú v samote skutočne tak, akoby boli len sami pre seba alebo akoby boli len dušami bez tela, akoby nevedeli nič o meste, dedine, dome, skrátka vôbec nič o ľudskej spoločnosti. Nezaujíma ich, čo sa všeobecne považuje za správne, snažia sa vyskúmať pravdu len sami pre seba.“ J. Flávius o nich hovorí: „Bohatstvom pohŕdajú a vládne medzi nimi obdivuhodná pospolitosť. Nenájdete tak nikoho, kto by majetkom iných prevyšoval. Platí u nich zákon, že kto do sekty vstupuje, odovzdá svoj majetok rádu, takže nepoznajú ani úbohosť chudoby, ani nadbytok bohatstva. Majetok im patrí všetkým ako bratom. Vždy sa obliekajú do bieleho.“ Z veľkého množstva nájdených datľových jadier sa dá predpokladať existencia datľových plantáží, v tieni ktorých, podľa Plínia Staršieho, trávili svoj čas. A Filónovo rozprávanie o veľkom záujme pustovníkov o včelárstvo je nám blízke, nakoľko Biblia sa zmieňuje o tom, že Ján jedával lesný med. Evanjelista Lukáš píše, že „Ján žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael“. (Lk1,80) Zdá sa, že výraz „na púšti“ označuje celkom konkrétne miesto. Aj kumránski pustovníci nazývali kraj, ktorý obývali, jednoducho „púšťou“. Či však Ján bol naozaj členom komunity, ostáva stále otázkou.
|
|