GOLGOTA

Miesto ukrižovania nášho Pána v Bazilike Božieho hrobu

Sotva môžeme nájsť na našej Zemi miesto, o ktorom by viac platili slová: „Nepribližuj sa! Vyzuj si obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá“ ako o mieste, na ktorom stál kríž nášho Pána.

Kde sa nachádzalo miesto zvané „Golgota“? Veľa sa o pravosti tohto miesta diskutovalo. Vieme, že podľa rímskeho a židovského práva sa popravy smeli vykonávať len za mestom. Zo stručných zmienok evanjelistov vyplýva, že táto právna zvyklosť bola pravdepodobne dodržaná aj pri Ježišovej poprave. Lukáš hovorí o Šimonovi z Cyrény, ktorého prinútili niesť kríž, keď šiel z poľa – teda sa pravdepodobne nachádzal mimo mesta. Ján zasa uvádza, že nápis na kríži čítalo mnoho Židov, „lebo miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný, bolo blízko mesta.“ Týmto údajom vyhovuje lokalizácia Golgoty na mieste dnešného chrámu Božieho hrobu. Je nepravdepodobné, že by Ježišov kríž stál inde - že by spomienka na miesto, kde bola Golgota, zanikla v meste, v ktorom odo dňa zoslania Ducha Svätého bola kresťanská obec vedená biskupmi, ktorých mená sú zaznamenané v úplnom súpise.

Názov Golgota - Lebka je najpravdepodobnejšie odvodený od tvaru a vzhľadu miesta - skaly s tvarom lebky. Svätý Hieronym odvodzuje názov Golgota – Lebka skôr od skutočnosti, že šlo o verejné popravisko a na jeho ploche sa voľne povaľovali lebky, prípadne ktoré boli hádzané do jamy. Vďaka autorite Hieronyma sa tento názor udržal v západnej cirkvi mnoho storočí. Hieronymov výklad však odporuje židovskému Zákonu a židovským zvyklostiam pri pochovávaní mŕtvych a popravených. Zdá sa nemysliteľné, že by si Jozef z Arimatey, židovský člen veľrady, zriadil v bezprostrednej blízkosti takého miesta s lebkami záhradu s vlastným hrobom. Takže toto miesto sotva mohlo byť oficiálnym, všeobecne používaným popraviskom.

Podľa názoru cirkevného otca Origena stál kríž na mieste, kde bol pochovaný starý Adam, takže Ježišova krv stekala skalnou štrbinou na jeho hlavu, aby priniesla jemu i celému ľudstvu vykúpenie. Súčasťou chrámu Božieho hrobu je aj Adamova kaplnka. Židovská tradícia vidí Adamov hrob v Hebrone.

Antickí autori dosvedčujú, že odsúdení na smrť ukrižovaním umierali na kríži úplne nahí. Nevieme, či Ježišovi podľa židovského zvyku bola ponechaná bedrová plachtička. Židovský zvyk totiž zakazoval popravovať previnilcov úplne nahých. Je možné, že rímski vojaci, ktorí tolerovali Židom zvyk podávať omamný nápoj na zmiernenie bolestí, aj v ohľade zahalenia bedrovej oblasti rešpektovali židovské cítenie.

Vieme, že hneď vedľa postavenej baziliky Božieho hrobu bolo nádvorie, nazývané ako „Svätá záhrada“ a na ňom miesto označené ako pupok, „stred sveta“. Už Cyril Jeruzalemský nazýval Golgotu stredom sveta: „Kristus rozprestrel ruky na kríži, aby objal končiny celého sveta, preto toto miesto Golgota je stredom sveta.“ Aj židovská tradícia považuje Jeruzalem za stred zeme. „Zem Izrael je uprostred sveta, Jeruzalem je uprostred zeme Izrael. Sväté miesto je uprostred Jeruzalema, chrám je uprostred svätého miesta a Archa zmluvy je uprostred chrámu.“

V blízkosti kríža v chráme Božieho hrobu sa nachádza puknutá skala ako pamiatka na chvíľu, kedy pre Krista na kríži „skaly pukali“.

„Pán bol ukrižovaný. Máš pre to svedectvo. Vidíš Golgotu a dávaš svoj hlas Pravde. Daj pozor, aby si to nezaprel, keď nastane prenasledovanie.“ (Cyril Jeruzalemský)

V predsieni chrámu sa nachádza Kameň pomazania – doska z bieleho mramoru, ktorý je uctievaný ako miesto, na ktorom pomazali Ježiša pred uložením do hrobu. Je to XIII. zastavenie krížovej cesty.

PRÍBUZNÉ KAPITOLY:  Ježišov pohreb, Chrám Božieho Hrobu