GETSEMANSKÁ ZÁHRADA

Getsemanská záhrada - miesto, ktoré nám pripomína Ježišovu smrteľnú úzkosť a jeho následné zatknutie, je od 14. storočia v starostlivosti františkánov. Tí dostali za úlohu od pápeža Inocenta VI. starať sa o záhradu i o skalu, na ktorej Judáš zradil Krista. Moslimskí majitelia používali v tom čase jaskyňu v blízkosti tejto skaly ako chliev pre svoje domáce zvieratá, avšak povolili kresťanským pútnikom uctievanie jaskyne ako svätého miesta. I keď bohoslužby, ktoré sa tu konali, častokrát neboli bez vzájomných stretov a nepríjemností.

Predpokladá sa, že jaskyňa slúžila Ježišovi a jeho učeníkom počas pobytu v Jeruzaleme nie raz na prenocovanie.

V Getsemanskej záhrade, o ktorú sa starajú františkáni, stojí dnes medzi záhonmi kvetín osem starých olív. Obvod stromov je 6-8 metrov. Odhadnúť ich presný vek je veľmi ťažké, pretože olivy nevytvárajú letokruhy. Vieme však, že tieto stromy z Ježišovej doby nepochádzajú. Podľa historika Flávia dal Titus pri obliehaní Jeruzalema vyťať všetky stromy v okruhu 20 kilometrov. Z jednej jazvy na najmohutnejšej olive však možno vidieť, že musela vyrásť ako výhonok z odťatého stromu, a teda môže pochádzať z obdobia okolo roku 70 po Kristovi. Ostatné olivy sú mladšie, ale i tak patria medzi „veteránov“ svojho druhu.

Kostol Agónie, nazývaný tiež Bazilikou Národov, lebo na jej stavbu poskytlo prostriedky 16 národov

Mozaika v interiéri kostola zobrazuje skalu, na ktorej sa Kristus krvou potil

Pútnikom sa poskytuje možnosť nočnej adorácie, aby tak odpovedali na Ježišovu otázku adresovanú Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?“

Jaskyňa Zrady – miesto, kde Judáš zradil Krista

V blízkosti sa nachádza Kostol Panny Márie uctievaný ako Máriin hrob

Cesta ku Getsemanskej záhrade vedie Cedrónskym úvalom okolo mnohých starých hrobov, z ktorých tri ostali pri zničení Jeruzalema nedotknuté a sú nemými svedkami z doby Ježišovej. Toto údolie sa tiež nazýva údolím Jóšafat a označuje miesto posledného súdu a vzkriesenia. Nechávajú sa tu pochovávať mnohí zbožní Židia z celého sveta, ktorí veria, že pochovaní na tomto mieste budú vzkriesení medzi prvými.

židovský cintorín

Už v staroveku si Židia spočítali, že mŕtvi časom svojím počtom prevýšia živých a že cintorín im stačiť nebude. Mestská rada preto nariadila, že mŕtvi sa majú pochovávať do rodinných hrobov. Každá rodina mala na cintoríne rodinný kamenný sarkofág vyčnievajúci asi meter nad zem. Po určitej dobe, asi 7 rokov po pohrebe, keď zostali po mŕtvole len kosti, boli tieto pozostatky prenesené do malej kamennej skrinky o rozmeroch 46x20 centimetrov vedľa sarkofágu. Takto sa postupne „vystriedala“ v sarkofágu celá rodina.