GALILEA

pohľad na úrodnú Galileu z Megida

„Ježiš chodil so svojimi učeníkmi po celej Galilei.“ (Mt4,23) V porovnaní s talmudom, ktorý spomína 63 galilejských miest a dedín, pôsobia údaje evanjelistov veľmi skromne. Spomínajú Nazaret, Kafarnaum, Betsaidu, Korozain, Kánu, Naim a Dalmanuta-Magadan. Avšak veta evanjelia, že Ježiš chodil po celej Galilei, nás oprávňuje k tomu, aby sme k spomínaným mestám Ježišovho pôsobenia pripočítali mnoho ďalších galilejských miest a dedín.

Ježiš ako rabín neučil iba v synagógach, ale aj pod šírym nebom, na verejných miestach, na brehu jazera, na poli, na horskom svahu, na svojich cestách. Neoznačoval sám seba, ako to robili hrdí rabíni, za žiaka niektorého slávneho učiteľa, naopak, pre svojich krajanov bol človekom bez vzdelania. „Skade má tento takú múdrosť?“ (Mt13,54)

OKOLIE GENEZARETSKÉHO JAZERA

BETSAIDA

Z Betsaidy pochádzali podľa evanjelistu Jána traja Ježišovi učeníci. Bratia Šimon a Ondrej a Filip. Pravdepodobne tu žili aj synovia Zebedeja, ktorého nám evanjelium predstavuje ako väčšieho rybárskeho podnikateľa.
Do Kafarnauma ďaleko nebolo – asi len štyri kilometre. Peter si tam našiel svoju nevestu.
Ježiš bol v Betsaide pravdepodobne viackrát, o čom svedčí jeho „beda“ tomuto mestu. O Ježišovom pobyte v Betsaide sa zmieňuje Marek v súvislosti s uzdravením slepého, ktorého Ježiš vyviedol z mesta, aby ho uzdravil. (Mk8,22) Lukáš píše o Betsaide v súvislosti s rozmnožením chlebov. (Lk 9,10)

Betsaida – náčrt domu rybára

Domy v Palestíne boli v Ježišových časoch veľmi jednoduché. Nebola kanalizácia ani tečúca voda, neboli žiadne okná, iba pár otvorov v stene, ktorými prúdil vzduch do miestností. Ľudia sa tu uchyľovali k vykonávaniu niektorých každodenných činností alebo na noc. Spoločenský život sa sústreďoval na centrálnom dvore, ktorý bol obklopený jednoduchými stavbami z čierneho čadičového kameňa. Podobné štruktúry nájdeme dnes v krajinách tretieho sveta, ale v Palestíne už sotva.

KOROZAIN

O tomto meste nenájdeme nikde inde v evanjeliách zmienku, iba v súvislosti s Ježišovým „beda“.

Korozain – mesto z čierneho čadičového kameňa. Zachovaná židovská synagóga.

NAIM

Naim sa nachádza asi 35 kilometrov od Kafarnaum. Rabíni odvodzujú názov mesta od slova „na´im“, čo znamená pôvabný. Dnes je to zapadnutá a zaostalá arabská dedinka, ktorú Arabi nazývajú Nein.

Mestečko Naim sa nachádza asi len hodinu cesty od miesta, kde starozákonný prorok Elizeus vzkriesil mŕtveho syna istej vdovy Sunamitky. V Naim evanjelium uvádza podobnú správu o tom, ako Ježiš vzkriesil jediného syna vdovy.

O reálnosti Ježišových zázrakov sa vždy diskutovalo. Odporcovia Ježišových zázrakov tvrdia, že tvorivá obrazotvornosť ľudu v každom čase obdarila nejakého Božieho muža zázrakmi, a tak to bolo aj pri Ježišovi. Legenda o vzkriesení syna Sunamitky sa vraj len preniesla na Ježiša – nie je predsa nič jednoduchšieho.

Židia tej doby zasa o existencii Ježišových zázrakov nemali pochybnosti, nepripisovali ich však Bohu, ale démonickým silám. „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ (Belzebul znamená v židovskej tradícii Pán hnoja, v Novom Zákone je to pomenovanie pre diabla.)
Zachovala sa tiež jedna židovská tradícia, ktorá hovorí: „Ježiš má byť zabitý, lebo čaroval, zvádzal ľud a privádzal Izrael na scestie.“ Inými slovami: o Ježišových zázrakoch Židia  nepochybovali, len to, čo je pre Ježiša znamením prichádzajúceho Božieho kráľovstva, to boli pre zákonníkov čary od Zlého.

Iným umožňuje viera vidieť Ježiša ako Božieho Syna, ktorý činil zázraky, aby tak ohlásil príchod Božieho kráľovstva. Božou mocou Ježiš prekonáva ničivú sféru démonických mocností, ktoré sa prejavujú hriechom, chorobou a večnou smrťou.

kostolík v Naim

obraz znázorňujúci vzkriesenie syna naimskej vdovy

MAGDALA

Rodisko a domov Márie Magdalény. Pred vznikom Tiberias bola Magdala pravdepodobne najvýznamnejším mestom na západnom brehu jazera. Podľa Josepha Flávia vlastnila Magdala 230 či 330 rybárskych lodí. Grécky názov mesta je Tarichaje, čo znamená „solenie rýb“.

Z obdobia križiackych výprav sa zachovala správa pútnikov o zneuctení kresťanských pamiatok: „V Magdale sme plakali pri pohľade na krásny nezničený kostol, ktorý používali ako chliev.“ O pár storočí neskôr bolo mesto už úplne opustené a len pár zrúcaním pripomínalo niekdajšiu Magdalu.

Pravoslávny Chrám svätej Márie Magdalény v Jeruzaleme na Olivovej hore

TIBERIAS

Keď sa koncom 2. storočia po Kr. premiestnilo zo Sephoris do Tiberias synedrion a slávna škola Zákona, stalo sa Tiberias jedným zo štyroch svätých miest spolu s Jeruzalemom, Hebronom a Safedom. Rabínskej škole v Tiberias vďačíme za to, že sa nám hebrejský text Starého Zákona zachoval tak verne.
V Tiberias sa učil hebrejsky aj Hieronym, skôr ako sa pustil do prekladu Biblie.

MEGIDO

Prastaré bojisko – miesto, kde sa sloboda Izraela v minulosti tak často dostávala do nebezpečenstva. Tu bojoval Gedeon s Madiánčanmi, tu jedol Šaul, prvý kráľ Izraela, svoju poslednú večeru v jaskyni veštice z Én-dóru, tu utrpel porážku kráľ Joziáš.
Zjavenie sv. Jána označuje toto miesto symbolicky ako miesto poslednej porážky tých, ktorí broja proti Izraelu: „Anjel zhromaždil kráľov na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon (t.j. Megidský vrch).“

Megido – biblický Harmagedon

kruhový oltár

SLOVO NA ZÁVER O GALILEI:

Tu, pri jazere, prežil Ježiš vrchol svojej mesiášskej činnosti. Tu v ňom učeníci spoznali rukopis Boha, ktorý viditeľne prehovoril k svojmu ľudu.

ĎALŠIE SÚVISIACE KAPITOLY: Genezaretské jazero, Hora Blahoslavenstiev, Kafarnaum, Nazaret, Na svadbe v Káne, Dekapolis