BETLEHEM

Pohľad na Betlehem

V pozadí Herodesova pevnosť Herodion, ktorá mu mala po smrti slúžiť ako mauzóleum

Po prvý raz je Betlehem v Písme spomínaný v súvislosti so smrťou Ráchel, matky Benjamína a Jozefa. Traduje sa, že jej hrob sa nachádza pred bránami Betlehema.
V Betleheme tiež bývala Dávidova pramatka Rút so svokrou Noemi.
V Betleheme sa narodil Dávid a pásol na okolitých nivách stáda svojho otca. Na Boží príkaz šiel Boží prorok Samuel do Betlehema a vylial roh s olejom na hlavu Dávida. Tak sa stal Betlehem mestom Dávidovým.

Je isté, že Jozef, Máriin manžel neprišiel do Betlehema ako cudzinec alebo bezdomovec. Musel sa hlásiť vo svojom rodnom meste nielen preto, že bol z domu a rodu Dávidovho, ale aj preto, lebo mal v Betleheme ešte majetok alebo aspoň podiel na rodinnom majetku. Preto je pravdepodobné, že rodina strávila dni po narodení Ježiša v rodičovskom dome Jozefa.

Bazilika Narodenia – miesto Ježišovho narodenia

Štrnásť cípov hviezdy symbolizuje počet generácií v genealógii Matúšovho evanjelia (Mt1, 1-17). Takisto poukazuje na 14 zastavení krížovej cesty.

Arménski duchovní pri modlitbe v bazilike Narodenia

Eusébios o starovekej histórii Svätej zeme a Betlehema hovorí: „Prišla sem aj jedna starenka s mladíckou sviežosťou (sv. Helena), aby svojím vynikajúcim rozumom spoznala túto obdivuhodnú krajinu. Tým, ako stopám Vykupiteľovým preukazovala náležitú úctu v duchu prorockých slov „Klaňajme sa mu na mieste, kde spočinuli jeho nohy“, zanechala aj nasledujúcim pokoleniam plody svojej zbožnosti. Postavila Bohu, ktorého uctievala, dva chrámy – jeden pri jaskyni Narodenia Pána v Betleheme, druhý na Hore Nanebovstúpenia.“

 „Čo mám povedať o nádhere stavby (chrám Narodenia Pána), ktorú cisár Konštantín pod dohľadom svojej matky Heleny vyzdobil všetkým, čím jeho ríša oplýva – zlatom a mozaikou a vzácnym mramorom?...“    (zo správy starovekej pútničky)

Poznámka: vďaka správam starovekých pútnikov máme mnohé dnešné znalosti o Svätej zemi.

Sv. Hieronym obdiv starovekej pútničky zo zlatej nádhery nezdieľal. V jednej homílii povedal: „Pod zámienkou úcty ku Kristovi sme dnes odstránili hlinené jasle a nahradili ich striebornými. Ale pre mňa boli tie, ktoré sa odstránili, ďaleko cennejšie. Zlato a striebro je vhodné pre pohanov. Ku kresťanskej viere patria skôr jasle z hliny. Ten, kto sa v týchto jasliach narodil, zlatom a striebrom opovrhoval. Nechcem odsudzovať tých, ktorí to učinili z úcty k nemu, rovnako ako neodsudzujem tých, ktorí zhotovili zlaté nádoby pre chrám. Vidím však s úžasom, že Pán a Stvoriteľ sveta sa nenarodil v zlate a striebre, ale v prachu.“

Sv. Hieronym – autor prekladov Svätého Písma a uznávaný exegét

Kostol Narodenia Pána je jediný kostol v Palestíne, ktorý odolal búrke času. Keď do Palestíny vtrhli v r. 614 Peržania, zničili všetky kresťanské kostoly – jedine tento v Betleheme ostal ušetrený. Záznam z jeruzalemskej synody v r. 836 hovorí: „Keď Peržania rozborili všetky mestá a prišli do Betlehema, s úžasom zbadali mágov z Perzie. Z hlbokej vážnosti a milujúcej úcty k svojim predkom si mágov uctili a chrám ušetrili.“

Vedľa Baziliky Narodenia stojí Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, postavený na konci 19. storočia – po tom, ako sa vyostrili problémy medzi katolíkmi a pravoslávnymi ohľadom kontroly nad Bazilikou Narodenia. Tu každé Vianoce slúži katolícky patriarcha katolícku polnočnú svätú omšu. Podzemné jaskyne vo vnútri tohto kostola sú zasvätené svätému Jozefovi a svätým neviniatkam.

Pôvodne sa slávil sviatok Narodenia Pána v deň Zjavenia Pána 6. januára, až sv. Hieronym v r. 385 priniesol sem zvyk z Ríma sláviť sviatok Pánovho narodenia 25. decembra.
Skutočný dátum Ježišovho narodenia nie je známy. Už v rannej kresťanskej dobe sa tento sviatok slávil rozlične: v Egypte a Palestíne v máji, židokresťania ho slávili pravdepodobne spolu s pamiatkou na Ježišovu smrť. V Ríme sa slávil 25. decembra.

POLE PASTIEROV

Tu sa anjeli zjavili pastierom a zvestovali Ježišovo narodenie.

Betlehem znázorňujúci príchod pastierov k narodenému dieťatku

V Ježišovej dobe boli pastieri opovrhovanou triedou. Pri spôsobe života, aký viedli v krajine tak chudobnej na vodu, neboli schopní zachovávať množstvo rituálnych predpisov týkajúcich sa čistoty. V očiach Židov boli nečistí a niektorí produkty z chovu oviec od nich ani nekupovali.
A takýmto sa zjavil náš Pán ako prvým...

Bazilika na Poli pastierov. Má tvar beduínskeho stanu.

Interiér baziliky

Priečelie baziliky znázorňujúce anjela, oznamujúceho radostnú zvesť

V Palestíne sa žilo z chovu oviec. Ovce poskytovali človeku mlieko a syr, vlnu na ošatenie, kožu na sandále a mäso na slávnostné hostiny. Príbehy Starého a Nového Zákona i Žalmy nadobúdajú pred nami inú vážnosť, ak si uvedomíme, čo pre človeka taká ovca znamenala.

Kritický filozof Immanuel Kant napísal: „Všetky knihy, ktoré som prečítal, mi neposkytli takú útechu, ako mi dalo toto slovo z Biblie: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba“.

dnešné beduínske obydlia v Judskej púšti

JASKYŇA MLIEKA

Neďaleko Baziliky narodenia stojí Mliečna jaskyňa, do ktorej sa uchýlila Svätá rodina pri úteku z Egypta. S touto jaskyňou sa spája milá legenda o tom, ako Márii pri kojení malého Ježiška spadla kvapka mlieka na zem a jaskyňa obelela.  Do jaskyne chodia prosiť Pannu Máriu ženy túžiace otehotnieť – Židovky, kresťanky i moslimky. Niektoré si zo steny jaskyne zoškrabú prášok, ktorý potom užívajú s mliekom. Keď sú ich prosby vypočuté, prídu sa aj s narodeným bábätkom poďakovať k soche dojčiacej Panny Márie.

Jaskyňa Mlieka – miesto prosiacich neplodných párov

Pohľad na nočný Betlehem