Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

MUČENÍCKA SMRŤ JÁNA KRSTITEĽA

 

            O Ježišovi počul aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal zmŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc. Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ Keď to Herodes počul, povedal: To vstal z mŕtvych Ján , ktorého som dal sťať.“

            Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu  pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi a spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ Hneď utekala ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. (Mk 6,14-29)

 

            Ján je tu predstavený ako prorok, ktorý je verný Zákonu a sa rázne zasadzuje za dodržiavanie Tóry. V tomto prípade ide o dodržanie zákona z Knihy Levitikus, ktorý zakazoval mužovi mať sexuálny styk so ženou svojho brata (Lv 18,16; 20,21).

 

            V Starom Zákone často vidíme, že proroci prichádzajú a prehovárajú nie k jednoduchému ľudu, ale k vládnucim vrstvám – kráľom Izraela a náboženským vodcom ľudu. Sú si vedomí, že ak ich sa podarí usvedčiť a odvrátiť od zlej cesty, omnoho účinnejšie môžu ovplyvniť život celého národa.

 

            Keď Marek hovorí o tom, že dcéra Herodiady sa zapáčila Herodesovi, je tu použitý výraz, ktorý sa môže interpretovať ako pozvanie k sexuálnemu styku Herodesa a jeho spoločníkov s dievčaťom. V tom prípade Herodias získala hlavu Jána Krstiteľa vďaka svojmu súhlasu so sexuálnym zneužitím dcéry. Táto skutočnosť ukazuje na to, aká mravná skazenosť vládla na Herodesovom dvore.

 

            Jánov tragický záver života môžeme nazvať aj „Jánovými pašiami“. Je predobrazom Ježišovho utrpenia a nachádzame v ňom veľa podobností s Ježišovým životom. V oboch príbehoch je nerozhodnosť vladárov – v jednom Herodesa, v druhom Piláta – obetujú radšej život nevinného človeka ako svoju česť a postavenie. Ďalšími paralelami sú prítomnosť davu, ktorý sa prizerá a súhlasí, prítomnosť intrigujúcich osôb – v Jánovom prípade Herodiady, v Ježišovom farizejov, zákonníkov a kňazov. Vyvrcholením príbehov je poprava nevinného, ktorého v oboch prípadoch pochovávajú vlastní učeníci.

            Poslednou zaujímavou paralelou je zmienka o zmŕtvychvstaní. Už starocirkevní otcovia si však všimli jeden paradox – o Jánovi sa medzi Židmi hovorilo, že vstal zmŕtvych, a pritom nevstal. Ježiš zmŕtvych vstal, a oni tomu neverili. Rozhlásili, že jeho telo bolo z hrobu ukradnuté.

 

            Markovo evanjelium je typické prítomnosťou niekoľkých tzv. „obložených sendvičov“. Znamená to, že Marek súvislé rozprávanie zrazu akoby nelogicky prerušuje a vkladá doň iný príbeh, ktorý je akýmsi „odbehnutím“ od témy. Jedným z takýchto „sendvičov“ je uzdravenie ženy chorej na krvotok, ktoré je vložené do príbehu vzkriesenia Jairovej dcéry. (Mk 5,22-43)

            Podobne je opis tragickej smrti Jána Krstiteľa vložený do rozprávania o Dvanástich apoštoloch. Pred týmto príbehom Marek opisuje vyslanie apoštolov ohlasovať evanjelium a za príbeh o Jánovi Krstiteľovi zaraďuje Marek návrat z ich misie.

            Evanjelista Marek takýmto netypickým usporiadaním deja sleduje svoj zámer. Zdôrazňuje, že Jánovo mučeníctvo je nielen predobrazom Ježišovho mučeníctva, ale aj apoštolov a všetkých Kristových nasledovníkov. Táto skutočnosť bola hlboko aktuálna už pre prvých kresťanov, ktorým Marek evanjelium písal a vieme, že sa týkala aj kresťanov všetkých ostatných generácií, ktorí – ak úprimne žili svoju vieru – museli čeliť opozícii, prenasledovaniu a niekedy priniesť aj obetu života.

            Marek tak dáva najavo súvislosť medzi misiou a mučeníctvom. Podčiarkuje, že ohlasovanie slova nestačí, a častokrát musí byť sprevádzané potrebou vydať svedectvo o pravde konkrétnym skutkom.

 

v v v

 

            O kresťanoch v Severnej Kórei sa píše veľmi málo, pretože existuje minimum správ o ich živote v tejto krajine. Pochádzajú hlavne od tých, ktorým sa podarilo z kráľovstva „drahého a milovaného vodcu“ Kim Čong-ila utiecť. Tento pred niekoľkými rokmi zomrel (2011), ale jeho nástupca – mladý následník trónu v jeho praktikách pokračuje.

            V jednej správe o živote kresťanov v tejto krajine informoval Vatikánsky rozhlas:

 

            „Podľa zákonov komunizmu Severnej Kórey bola odsúdená na smrť a verejne popravená matka rodiny, pretože ju prichytili pri tom, ako rozdávala Biblie. Bola obvinená, že je špiónkou USA a Južnej Kórey a že štvala ľudí k podvratnej činnosti. Jej manžel a tri deti boli v deň jej popravy deportovaní do koncentračného tábora blízko hraníc s Čínou. Pracovné a životné podmienky v týchto táboroch sú tak hrozivé, že málokto sa odtiaľ vráti živý. V Severnej Kórei je totiž pravidlom, že keď je niekto obžalovaný zo zločinov proti režimu, celá rodina pyká za pomýlené chovanie jednotlivca.“

            Totalitný komunistický režim v Severnej Kórei trestá smrťou celý rad „poblúdení“. Kresťania, ktorí tam žijú, sú nútení hrať s režimom podivnú a nebezpečnú hru na mačku a myš. Svoje Biblie balia do igelitových vreciek a majú ich zakopané niekde za domom, pokiaľ ich práve nepoužívajú. Kazatelia, rozmiestnení v Číne, vedú v Severnej Kórei bohoslužby prostredníctvom mobilov. Všetko sa musí odohrať v priebehu piatich až desiatich minút, hlavne čítanie z Písma a modlitby za veriacich. Časové limity sa musia dodržať, pretože severokórejská polícia sa snaží zamerať mobily veriacich pomocou GPS.

            Ak polícia chytí niekoho, kto slúži tajnú omšu alebo pašuje do krajiny Bibliu, môže ho poslať do jedného z mnohých koncentračných táborov alebo ho rovno zastrelí na námestí pred zrakmi prítomných. Pchjongjang pritom povolil otvorenie troch štátnych kostolov, v skutočnosti však nikoho z „poddaných Veľkého vodcu“ nesmie ani napadnúť vstúpiť do kostola, modliť sa tam alebo zúčastniť sa bohoslužby. To je vyhradené jedine úzkej komunite cudzincov. Režim robí všetko pre to, aby vieru v krajine zničil. Severná Kórea sa označuje za najizolovanejšiu a najviac utláčanú krajinu na svete. Dokonca aj susediaca Čína poskytuje veriacim vo svojej krajine viac slobody. Podzemná cirkev v Severnej Kórei však rastie a mocnie.

            Komunisti si v tejto krajine vytvorili svoje „náboženstvo“. Každý člen strany sa učí „desatoro správneho politického správania“. V sobotu ráno sa konajú pravidelné stretnutia, na ktorých členovia strany vyznávajú hriechy proti svojim súdruhom a bratom. Kim Čong-il nezniesol uctievanie nikoho a ničoho okrem seba. Vybudovaný pätolizačský kult, v rysoch ktorého sa strieda stalinizmus s ázijským despotizmom, jeho ego a moc posilňuje.

 

            Zdá sa, akoby príbeh kórejskej ženy, ktorá bola popravená, pretože niekomu podala Bibliu, bol príbehom spred rokov. Že patrí do minulosti Pol Pota v Kambodži alebo mnohých krajín strednej a východnej Európy. A predsa je dnešný a pripomína nám nepredstaviteľne ťažký život hŕstky kresťanov v iných častiach sveta.

            Uvádza sa, že Severná Kórea poskytuje najťažšie podmienky kresťanom pre ich život v krajine. Za ňou nasledujú predovšetkým krajiny islamského sveta: Irak, Sýria, Afganistan, Saudská Arábia, Somálsko, Irán, Maldivy, Uzbekistan, Jemen, Pakistan... Oproti minulým rokom sa výrazne zhoršila situácia aj v Nigérii a Egypte.

            Poďakujme Bohu za dar slobodne vyznávať svoju vieru. A modlime sa za tých, ktorí sú za svoje kresťanské presvedčenie vo svete prenasledovaní.

 

v v v

 

            Cirkev má v sebe tú vlastnosť, že víťazí, keď je zranená. Utvrdzuje sa v pravde, keď ju chce niekto trestať. Dosahuje svoj cieľ, keď je opustená. Keď je prenasledovaná, kvitne. Keď je utláčaná, rastie. Keď ňou opovrhujú, dobre prospieva. A upevňuje sa, keď sa zdá, že ju premohli. (sv. Hilár, 4. st.)