Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

                                                 ÚVODOM O PIESNI PIESNÍ

 

            Pieseň Piesní alebo Veľpieseň je jedna z najzaujímavejších kníh Biblie. Na väčšinu z nás pôsobí ako oslava lásky medzi mužom a ženou a už v prvých veršoch nás udivuje svojím erotickým nádychom. Ostávame prekvapení - akoby to ani nebola biblická kniha. Ale už menej je nám známe, že okrem ospevovanej ľudskej lásky v nej možno nachádzať aj čosi iné.

            Židovský národ videl v neveste, ktorá vystupuje v tejto starozákonnej knihe, symbol Izraela a v jej ženíchovi a kráľovi obraz Boha. Považoval Pieseň Piesní za nesmierny dar od svojho Boha, čo vyjadrujú slová rabína Agibu z 2. storočia: „Ak všetky Písma sú sväté, tak Veľpieseň je presvätá. Celý svet nevyváži deň, keď bola daná Izraelu.“ K Piesni Piesní pristupoval izraelský ľud vždy s bázňou a úctou. Zachovala sa o tom zmienka jedného rabína: „Od narodenia som ju počul spievať každý piatok ako starobylý nápev. Tým sa začínala liturgia sabbatu. Muži, ženy i deti spievali tento text ako v extáze. Išlo o posvätný spev. Nikomu ani na um nezišlo, že by sa tu zobrazovalo niečo obscénne, prízemné či telesné. Všetci spievali túto pieseň s láskou a ani nepomysleli na cenzúru či vynechávanie niektorých textov... Nikdy v živote som nepočul z úst tých, ktorí žijú v intimite Veľpiesne, jedinú šťavnatú narážku týkajúcu sa jej obsahu. Veľpieseň je priezračná a v jej priezračnosti sme ju prijímali do čistých sŕdc. Prijímali sme ju v kontexte Biblie, v kontexte lásky Boha k svojmu stvoreniu, k národu, k človeku.“

            Podobne kresťanskí otcovia Origenes (3.st.), Gregor Nyský, Bazil, Amróz (4.st.) a po nich svätý Augustín a Gregor Veľký všetci zhodne videli vo Veľpiesni zásnubný spev medzi Bohom a jeho ľudom, Bohom a Cirkvou, Bohom a dušou, ktorá túži po Bohu a celá sa obracia k láske. Ich interpretácie sú protiprúdom k pohľadom tých, ktorí v Piesni Piesní vždy videli zbierku čisto svetskú a erotickú. Takéto chápanie Piesne Piesní však bolo odsúdené už na koncile v roku 428. A práve pre možnosti mnohých alegorických interpretácií patrí Pieseň Piesní medzi najkrajšie knihy Biblie. Je nazývaná tiež „Najkrajšou piesňou“ -  piesňou, ktorá nemá páru a prevyšuje všetky iné piesne.

            K Piesni Piesní je však naozaj potrebné pristúpiť s očisteným srdcom, lebo inak sa môže človek nechať uniesť zmyslovou stránkou obrazov a slov.