Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

        ZNIČENIE SODOMY A ZÁCHRANA LÓTA (Gn18,16-19,38)

 

            Pán povedal pred Abrahámom: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj konali skazu podľa toho kriku, ktorý prichádza ku mne alebo nie.“ (18,20-21) Svätý Efrém k týmto veršom povedal: „Boh nepotreboval zostúpiť, on predsa pozná ľudské hriechy. Ale vyriekol tieto slová ako príklad pre sudcov, aby nevyniesli rozsudok priskoro, najmä ak sa nezakladá na vierohodných svedectvách. Teda ak Boh odložil svoju všemohúcnosť, aby sa nepomstil bez overenia, o koľko viac musia sudcovia nevynášať rozsudky predtým, ako by prípad dôkladne preskúmali.“

            Nasleduje známy úryvok prosby Abraháma za ľud Sodomy, v ktorej býval aj jeho synovec Lót s rodinou. Abrahám sa tu prejavuje ako veľký modlitebník.

            Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lót sedel v bráne mesta. Dobre poznal zvrátenosť Sodomčanov, ktorí nenechávali cudzincov na pokoji. Pozval teda anjelov do domu a pohostil ich. Muži mesta si však všimli, že dvaja cudzinci vošli do Lótovho domu, obkolesili dom, od mládenca až po starca, celý ľud spoločne a žiadali Lóta, aby im ich vydal a oni mohli s nimi súložiť. (aj pomenovanie homosexuality – sodomia – má pôvod v názve Sodomy) (19,1-11)

            Pán sa presvedčil o hriechu mesta. Dvaja mužovia povedali Lótovi: „Ak tu máš nejakého zaťa, syna alebo dcéru..., vyveď ich preč z tohto mesta, lebo zničíme toto mesto.“ (19,12-13) „Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu! Ponáhľaj sa na vrchy, aby si nezahynul!“ (19,17) Lótova reakcia nás prekvapuje: vedel, že ide o záchranu života, a on má odvahu s Bohom vyjednávať: „Nie, prosím, Pane! ... Nemôžem utiecť k hore...! Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť.“ (19,18-21) Niektorí komentátori jeho vyjednávanie považujú za úbohosť, iní sú voči tomuto tolerantnejší – Lót bol svetský človek, zvyknutý na život v meste, a bál sa samoty vrchov, ktorú znesie len duša spravodlivého. (Origenes)

            Lótova žena sa pri úteku obzrela späť a premenila sa v soľný stĺp. Je obrazom ženy, ktorá síce nasleduje svojho muža, ktorý uveril Bohu, ale zároveň sa nedokáže rozlúčiť so svetom Sodomy a srdce jej kamenie pri pohľade na to, čo sa tam teraz deje. „Kiežby si bol studený alebo horúci!“ hovorí Biblia o takýchto ľuďoch. „Ale že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“ (Zj3,15-16)

            Lótovi zaťovia si mysleli, že Lót, keď hovoril o skaze Sodomy, žartuje, preto neušli so svojimi manželkami, ale ostali v meste. (19,14) Lótove dcéry sa zľakli, že ostanú bez potomstva, keďže v tej dobe mohlo byť potomstvo plodené len v rámci istého kmeňového spoločenstva. Preto povedala staršia mladšej: „Náš otec je už starý a na zemi niet muža, ktorý by k nám vošiel. Poď, opojíme nášho otca vínom a ľahneme si k nemu, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo.“ (19,31-32) Tak spala s ním jeden večer jedna a druhý večer druhá a obe počali.

            Rabínske komentáre neodsudzujú úmysly Lótových dcér. Oni pokladali za zodpovedné zachovať ľudský rod a keďže nevideli inú možnosť, ani Tóra neodsudzuje ich skutok ako krvismilstvo. Navyše pochádzali zo Sodomy, kde zachovávanie mravných zákonov nevideli.

            Inak ich vidí Origenes – ako ľstivé a rozhodné, a vinu kladie aj na Lóta, lebo viackrát pil, a preto jeho dcéry vedeli, ako na otca majú ísť. Staršia dala synovi meno Moab, čo znamená „je od otca“, mladšia nazvala syna Ben-Ammí, „syn môjho príbuzného“. Teda sa ani netajili pôvodom svojich detí. Prvý sa stal praotcom Moabčanov (z tohto národa pochádza aj Rút, ktorej meno sa nachádza v rodokmeni Ježiša Krista (Mt1,5)) a druhý sa stal praotcom Amončanov.

 

                                                                         (zdroj: Komentár k Starému Zákonu: Genezis)