Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

           „PRVÝ“ OPIS STVORENIA SVETA (Genezis 1,1-2,3)

            1,1 „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“. V pôvodnom hebrejskom texte je slovo Boh v poradí tretím slovom Biblie. Zdá sa, že na tomto mieste je vo vete zámerne, nakoľko radová číslovka tri častokrát poukazuje na Boha alebo na záhadný Boží skutok. Boh je v Biblii nazývaný buď ako Elohím, čo ho označuje ako Vládcu, Zákonodarcu a Sudcu sveta (ako v tomto prípade) alebo ako Adonaj, čo vyjadruje jeho milosrdenstvo.

            1,2 „Boží Duch sa vznášal nad vodami.“ – dá sa preložiť aj ako Boží dych, Boží vietor.

            1,3 „Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.“ „Buď svetlo!“ je prvé Božie „fiat“- „nech sa tak stane!“
            Slová textu nemožno brať doslovne. Ak Boh povedal „buď svetlo!“, neznamená to, že tie slová mohutným hlasom zvolal a zrazu sa všade rozvidnelo. Takisto šesť biblických dní treba chápať ako šesť časových rozpätí. „Biblia nám hovorí, čo Boh urobil, a veda skúma, ako to urobil“, povedal istý vedec a je zrejmé, že predovšetkým knihu Genezis nemožno čítať od slova do slova, ale ako jednu krásnu metaforu hovoriacu o Stvoriteľskom pláne.
            Pre moderného človeka je tiež ťažké pochopiť, ako mohlo byť svetlo ešte pred stvorením slnka. Pre semitské národy, kam sa zaraďujú aj Židia, to problém nebol. Svetlo videli už pred svitaním a aj po západe slnka, hoci bolo za horizontom.

            1,5 „A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý.“ Pre Židov je tento verš Biblie dôvodom, prečo začínajú deň západom slnka, a nie jeho východom. Iný možný preklad verša je „deň Jedného a Jediného“. V prvý deň sveta bol Boh stále jedinou duchovnou bytosťou. Anjelov stvoril až na druhý deň.(rabínsky komentár)

            1,6-8 Druhý deň je dňom stvorenia oblohy a vôd a je to jediný deň, ktorý Boh neukončuje slovami „bolo to dobré.“ Židovskí rabíni to zdôvodňujú tak, že Boh nazýva ako dobré to stvorenie, ktoré je ukončené a keďže formovanie vôd pokračovalo ešte aj na ďalší deň, nemohol povedať konečné „je to dobré“.

            1,9-13 Na tretí deň sa až dvakrát hovorí „Boh videl, že je to dobré“. Z tohto dôvodu tretí deň v týždni je pre Židov najobľúbenejším dňom pre uzatváranie manželstiev. Aj Jánovo evanjelium spomína svadbu v Káne Galilejskej, ktorá sa konala v tretí deň týždňa, čo bol pre Židov utorok. (Jn2,1)

            1,14-19 Stvorenie slnka, mesiaca a hviezd je opísané veľmi podrobne. Podrobnejší opis je použitý len pri stvorení človeka. Jasne sa tu naznačuje, že nebesia boli stvorené - teda nie sú bohmi, ako tomu verili okolité pohanské civilizácie, ktoré ich zároveň uctievali ako strážcov ľudského osudu. Pisateľ zámerne obchádza slová slnko a mesiac, používa vyjadrenia väčšie svetlo, aby vládlo dňu a menšie svetlo, aby vládlo noci. Dôvodom je i to, že hebrejské pomenovania slnka a mesiaca sú zvukovo príbuzné s menami pohanských božstiev susedných národov.

            Keď bolo Božie dielo stvorené, Boh ho požehnal. Božie požehnanie je jednou z nosných tém knihy Genezis. Tak ako moderný človek hovorí o úspechu, tak hovoril starozákonný človek o požehnaní. Prejavom Božieho požehnania boli preňho hlavne deti. „Ploďte sa a množte!“ - sú to prvé slová Boha adresované človeku. V hebrejčine existuje aj zvuková zhoda v slovách stvoriť, splodiť, požehnať.

            1,24-25 Je zaujímavé, že v texte chýba požehnanie suchozemských zvierat. Rabínske komentáre to zdôvodňujú tým, že medzi zvieratami bol had, skrze ktorého príde na svet hriech a smrť a za to bude prekliaty. A keby ho Boh na začiatku požehnal spolu s ostatnými zvieratami, neskôr by ho už nemohol prekliať. Kresťanskí exegéti sa prikláňajú k názoru, že požehnanie ľudí vo verši 28 sa vzťahuje na všetky diela šiesteho dňa, teda aj na zvieratá.

            1,26 „Urobme človeka na náš obraz.“ Použitie množného čísla vedie k otázke: s kým sa Boh radí? Cirkevní otcovia oddávna videli v takejto forme vyjadrenia zahalenú Najsvätejšiu Trojicu. Dnes sa však všeobecne prijíma, že samotný biblický autor takto Boha ešte nevnímal. Tento spôsob vyjadrenia môže tiež podčiarknuť slávnostný spôsob Božieho uvažovania, čo nás ešte viac motivuje k oslave Boha, tvorcu vesmíru a človeka.

            1,28 Podľa textu sa zdá, že prví ľudia boli vegetariáni: „Dávam vám všetky rastliny, nech sú vám za pokrm.“ Tento verš však nezakazuje jesť mäso a v Gn 9,3 Boh dopĺňa: „Všetko, čo sa hýbe a žije, nech vám je za pokrm.“ Aj chov oviec Ábelom konzumáciu mäsa predpokladá.

            1,31 „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ – z pohľadu pramení Božie nadšenie zo stvorenia.

            Na záver ešte jedna pripomienka týkajúca sa rabínskych komentárov, uvádzaných v texte. Tie sa môžu niekedy zdať mentalite západného človeka prinajmenšom zvláštne. V každom prípade sú však aj obohatením nášho ponímania a súčasný pápež Benedikt XVI. odporúča ich štúdium.


(zdroj: Komentáre k Starému Zákonu I.)