Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

      IZÁK A IZMAEL (Gn21,1-21)

 

            Sára počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe. (21,2) Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák. (21,5) Pre svätého Jána Zlatoústeho nebola epizóda, v ktorej dostal Mojžiš vodu zo skaly tak neobyčajná ako to, že sa Sáre narodilo dieťa z lona, ktoré už bolo pozbavené možnosti dávať život. Pre svätého Ambróza je narodenie Izáka predobrazom narodenia Ježiša. Hovorí: „Ak je pravdivé, že po Božom prisľúbení počala zostarnutá a neplodná Sára, máme uveriť pravde, že aj panna môže porodiť.“

            Raz Sára videla, ako sa Izmael, syn Egypťanky Agar, posmieval jej synovi Izákovi. (21,9) I povedala Abrahámovi: „Vyžeň túto otrokyňu a jej syna, pretože nebude syn tejto otrokyne dediť spolu s mojím synom Izákom.“ (21,10) Tieto Sárine slová nám pripadajú kruté. Sú však v súlade s vtedajším zákonom, ktorý hovoril: Ak otrokyňa porodí pánovi deti a pán im počas života povie „moje deti“, získavajú právo na dedičstvo. Ak však otrokyňa porodí pánovi deti a pán dá jej i jej deťom slobodu, budú mať slobodu, ale nebudú mať podiel na dedičstve.

            Je zrejmé, že Sára sa nebála o Izákovo hmotné dedičstvo, skôr sa obávala o ohrozenie duchovného dedičstva a požehnania, ktoré prislúchalo jej synovi Izákovi. Preto apelovala na Abraháma, aby využil svoje právo dať slobodu Izmaelovi i Agar.

            Ukázalo sa, že Sára ako matka vnímala veci intuitívne správne, čo Boh následne potvrdil Abrahámovi v nočnom videní: „Nepokladaj tú reč za krutú... Vo všetkom, čo ti povie Sára, počúvaj jej hlas.“ (21,12) A tak Abrahám hneď ráno vyprevadil svojho syna Izmaela s jeho matkou Agar do púšte. A hoci tento príbeh nám nepredkladá Cirkev tak často k liturgickému čítaniu ako príbeh obetovania syna Izáka, predsa je zjavné, že rozlúčka s Izmaelom bola pre Abraháma rovnako nesmierne ťažká. Oboch synov mal Abrahám veľmi rád. Skutočnosť, že Abrahám uposlúchol Boha a bol ochotný vzdať sa Izmaela, považujú exegéti za jednu z najťažších skúšok Abrahámovej viery.

            Keď Abrahám vyprevádzal svojho syna Izmaela a jeho matku Agar na cestu do púšte, dal im mech s vodou. Voda z mechu sa však rýchlo minula a život oboch bol v ohrození. Podľa Origena „mech s vodou predstavuje literu Zákona, z ktorej má poznanie ľud, ktorý neuveril v Krista (židovský národ). Litera rýchlo vyprchá, nenachádza na mnohé otázky vysvetlenie. Tak ten, kto naozaj neuveril v Krista a Kristovi, pije len vodu z mecha a táto voda sa rýchlo minie.“.

            Avšak Boh Agar otvoril oči a ona uzrela studňu.(21,19) Studňa nevznikla zázračne v tej chvíli, ale bola tam už predtým. To svedčí o tom, že Boh nám dáva, čo potrebujeme, len musíme mať otvorené oči. Origenes vidí vo vode zo studne „živú vodu, ktorou je Sväté Písmo. Cirkev pije z týchto nevyčerpateľných prameňov, ktoré nikdy nevyschnú“. Naopak, židovský národ nazýva národom, ktorý „je tak blízko studne, ale nemôže z nej piť, lebo neuveril v Krista“. „Príde však moment, kedy Boh otvorí aj Židom oči a oni uvidia prameň života, Krista“. (Cyril Alexandrijský)

 

                                                                         (zdroj: Komentár k Starému Zákonu: Genezis)