Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

    

ABRAM A LÓT

 

            Abram bol veľmi majetný na stáda, na striebro i na zlato. (13,2) Aj Lót, ktorý išiel s Abramom, mal ovce, dobytok a stany. (13,5) Abram mal zmysel pre hospodárenie a jeho majetok sa očividne rozmnožoval. Poznal význam materiálnych hodnôt a neopovrhoval nimi. Ani Biblia nepozná nezdravé opovrhovanie pozemskými hodnotami. Naopak, vidí v nich Božie požehnanie a pobáda človeka s nimi svedomito zachádzať. Odsudzuje iba nezdravé priľnutie k majetku.

 

            A krajina im nestačila, aby (Abram a Lót) bývali spolu, lebo ich majetok bol veľký. (13,6) Doslovný preklad tohto verša znie: „zem nemohla uniesť, aby sa oni usadili spolu“. „Ako im nemohla stačiť zem?“ pýta sa rabín Rabbati. „Veď pre dve rodiny musela byť dostatočne veľká!“ Na to odpovedá svätý Ambróz: „Tým, čo nežijú v zhode, nikdy nebude stačiť nijaký priestor.“

 

            Abram chcel pokoj a dobré vzťahy, ale videl, že obe rodiny sa vyhnú sporom len ak sa oddelia. Preto povedal Lótovi: „Nech nevzniká zvada medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, sme predsa mužovia, bratia! Oddeľ sa teda odo mňa! Ak si vyberieš ľavú stranu, ja pôjdem doprava, ak však pravú stranu, ja pôjdem doľava.“ (13,8-9) Abram, hoci je starší, vzdáva sa práva voliť si zem a dáva túto voľbu Lótovi. Lót mal z úcty k svojmu strýkovi prenechať právo voľby jemu. Bol však príliš očarený pohľadom na úrodné jordánske roviny smerom k Sodome. Neodolal a vybral si túto, v tom čase najbohatšiu časť krajiny, ale s najbezcitnejšími a najskazenejšími ľuďmi. „Ak dúfal,“ komentujú jeho rozhodnutie rabíni, „že môže využiť bohatstvo Sodomy bez toho, že by sa pošpinil ich zlobou, veľmi sa mýlil.“

            Abram sa usadil v oblasti Hebronu. Ján Zlatoústy na prekvapenie predpokladá spokojnosť Abrama s Lótovou voľbou. Hovorí: „Abram túžil predsa po púšti viac ako po meste. Vždy vyhľadával ticho samoty, aby v ňom mohol uctievať Boha.“

Abram a Lót tu vystupujú ako predstavitelia dvoch svetov – sveta duchovného a sveta hmotného. Na ich životoch sa jasne odzrkadľuje platnosť Ježišovho výroku „prví budú poslednými a poslední prvými.“

 

            Pán povedal Abramovi: „Vstaň a prejdi krajinu po jej dĺžke i po jej šírke, lebo tebe ju dám!“ (13,17) Po Lótovom odchode dostáva Abram opäť prísľub vlastníctva tej krajiny i potomstva, ktorému bude krajina patriť – rabíni tvrdia, že sa tak stalo po odchode Lóta, aby prísľub nevyvolal u Lóta závisť. K veršu „tvojho potomstva bude ako prachu zeme“ (13,16) dodávajú: „ako prach prežije tých, ktorí po ňom šliapu, tak Izrael prežije tých, čo ho budú prenasledovať.“

            Prejsť krajinou po jej šírke i dĺžke je symbolickým aktom, ktorý potvrdzuje vlastníctvo krajiny. Podobný zvyk bol zadokumentovaný aj u Chetitov (vládca v istý sviatok prešiel krajinou) i u Egypťanov (obchádzanie obranného múru v deň nástupu faraóna na trón). My tiež duchovne prechádzame „krajinou dejín spásy“ počas liturgického roku.

 

            Nasledujúce riadky sú zdĺhavým opisom vojny v krajine – bola to vojna štyroch východných kráľov proti piatim západným (14,9). Dôležitá je informácia, že v tejto vojne bol zajatý aj Lót. Podľa rabínov dôvodom zajatia bola vidina vysokého výkupného, ktoré mal za svojho synovca bohatý Abram zaplatiť. Abram však namiesto toho zhromaždil 318 bojaschopných mužov zo svojho domu, tiahol do boja proti vojskám a Lóta vyslobodil.

            V čísle 318 nachádzame rozličnú interpretáciu Abramovho vojska. Tradičný výklad v tomto čísle vidí, že Abramov dom musel byť naozaj veľmi veľký, keď len bojaschopných mužov bolo 318. To by znamenalo, že jeho dom spolu so ženami, deťmi a služobníctvom tvorilo okolo 1000 ľudí.

            Svätý Ambróz číslo 318 rozložil na čísla 300 + 18. V gréckej abecede číslu 300 prislúcha písmeno T, ktoré je symbolom umučenia a číslu 18 prislúchajú písmená IH – týmito hláskami sa v gréčtine začína meno Ježiš. Ambrózov výklad, že Abram šiel do boja a zvíťazil v mene Kristovho umučenia, nám podobne - ako mnohé tzv. alegorické výklady - pripadá prehnaný. Netreba však prehliadnuť Ježišov výrok uvedený v Evanjeliu podľa sv. Jána „Abrahám videl môj deň a zaradoval sa“ (Jn8,58), ktorým svätý Ambróz zdôvodňuje, že Abram musel aspoň do istej miery tušiť príchod Spasiteľa na svet.

            Ešte menej presvedčivo znie megalomanský židovský výklad čísla 318. Istý rabín tvrdí, že 318 je číselná hodnota mena Eliezer (Eliezer bol Abramov verný sluha), ktorý jediný tiahol do boja proti kráľovským vojskám a zvíťazil nad nimi.

 

            V tomto boji sa Abram, ktorý je v Egypte vypočítavým slabochom, prejavil ako odvážny a silný vodca, ako správny „pater familiaris“, zodpovedný za ochranu rodiny.

 

(zdroj: Komentár k Starému Zákonu: Genezis)