Horčičné zrnko
Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

AK ŤA ZVÁDZA NA HRIECH TVOJA RUKA, ODTNI JU

 

Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvomi rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvomi nohami hodiť do pekla. Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvomi očami vrhnúť do pekla, kde červ neumiera a oheň nezhasína. (Mk 9,43-48)

 

v v v

 

            Je samozrejmé, že Ježiš nemyslí slová o odtínaní rúk a nôh a vylupovaní očí doslovne. Ide o orientálny spôsob vyjadrovania sa, v ktorom vypovedané slová niesli skrytý význam. (I keď vieme, že v dejinách kresťanstva boli i takí, ktorí v snahe vyhnúť sa hriechu to riešili takto.)

            Čo nám teda Ježiš chce týmito slovami povedať?

 

            V prvom rade o závažnosti hriechu. V dnešnej dobe sa mnohí, keď sa povie hriech, usmievajú, lebo si spomenú na svoje infantilné spovede z detstva, ktorých obsahom bolo trhanie susedových čerešní, ubližovanie psom či chodenie poza školu. Aj toto – samozrejme – boli a sú hriechy. Deti treba od malička učiť, čo je dobré a čo zlé a kde je hranica medzi tým. No ak sme sa pri dospievaní vo vedomí hriešnosti nedostali ďalej, ostali sme, pokiaľ ide o hriech, pri svojich detských predstavách.

 

            Hriech bez ohľadu na to jestvuje a jeho následky sú často veľmi vážne. Hriech je v skutočnosti stav neslobody a sebadeštrukcie, ktoré si človek spočiatku nemusí uvedomovať. Ak však v takomto stave bude zotrvávať, jedného dňa on sám sa začne aj osobne stretávať s ovocím tohto svojho stavu. Ak je rozumný, začne mu byť jasné, že hriech je pasca a otroctvo a ak s ním niečo neurobí, hriech ho zničí.

 

            Sme rôzni. Nie všetci hrešíme v rovnakých oblastiach a nie všetci sme rovnako naklonení k zlu. No určite nejestvuje nikto, kto by bol od boja s hriechom uchránený. Netreba sa porovnávať, lepšie je sústrediť sa na rozpoznanie vlastného stavu.

 

            Čo pre jedného nie je problémom, iný si s tým nemusí vedieť dať rady. Napríklad – jeden keď pije, vie, kedy má dosť a nikdy sa neopije, iný pri pití nevie prestať a pije, kým vládze.

 

            Ježiš nám týmto textom chce povedať, že tam, kde je silná náklonnosť k nejakému konkrétnemu hriechu alebo kde svojou vôľou nevieme ovládať zlé sklony, je potrebný jednoznačný radikalizmus.

 

v v v

 

            Diabol je ako pes na reťazi – mimo dosahu reťaze nemôže nikoho uhryznúť. Preto je lepšie zachovať si od neho odstup. Ak sa príliš priblížiš, dolapí ťa. Nezabúdaj, že diabol pozná len jedny dvere do tvojej duše – tvoju vôľu. Neexistuje iný, tajný vchod.                                          (páter Pio)

 

            V príležitosti k hriechu najistejšie vyhráva ten, kto utečie. Neznie to statočne, ale je to stará osvedčená skúsenosť. Veď nie si silnejší ako Dávid ani múdrejší ako Šalamún, a predsa obaja hlboko poklesli, keď sa im k tomu naskytla príležitosť.                                                       (Tomáš Špidlík)

 

v v v

 

            Prvý raz som sa stretol s pornom na základnej škole cez časopisy od spolužiakov a onedlho nato som začal s masturbáciou. Počas strednej i vysokej školy všetky moje vzťahy s dievčatami boli ovplyvnené tým, čo som videl v „porno prevedení“. V každom vzťahu som veľa fantazíroval, skutočnosť však bola iná.

            Myslel som si, že manželstvo mi pomôže prekonať moju túžbu po pozeraní porna. Ale nestalo sa tak. Aj v manželstve som navštevoval obchody s erotickým tovarom a tlačou, dúfajúc, že ma pri tom nepristihne niekto z kostola. V tom čase som bol vedúcim skupinky kresťanskej mládeže. Zmietaný výčitkami svedomia som porno časopisy po prezretí vyhodil, ale po čase som nedokázal odolať pokušeniu kúpiť si ďalšie. Pozeranie porna mi nikdy neprinieslo naplnenie, iba stále viac horiacu túžbu po ďalšom porne.

            A keď prišla éra počítačov a ja som sa dostal k internetu, pohltila ma úplne nová vlna pokušení. Zrazu som mohol potajomky navštevovať pornostránky koľko sa mi zachcelo. Surfovanie po nich som si naplánoval vždy na čas, kedy manželka nebola doma alebo keď spala. Úplne to zničilo náš sexuálny život. Omnoho viac ma vzrušovalo navštevovanie pornostránok a následná masturbácia, ako intímny vzťah s manželkou. Ona o mojich „úletoch“ pochopiteľne vedela – to sa ukryť nedalo – a cítila sa ponížená.

            Uvedomoval som si svoju rozpoltenosť. Na jednej strane v Cirkvi aktívne pôsobiaci kresťan, na druhej strane osoba závislá. Chcel som s tým prestať, ale nešlo to. Na dva-tri mesiace sa mi to aj podarilo, ale potom som začal opäť. Retrospektívne si uvedomujem, že mnohoročným a pravidelným sledovaním porna som si vytvoril zvyk, ktorý sa stal pre mňa mohutnou neotrasiteľnou pevnosťou.

            Raz v noci som nemohol zaspať. Pocítil som potrebu modliť sa. A tak teda namiesto toho, aby som si zapol počítač a otvoril pornostránky, vošiel som do obývačky, kľakol som si a vyznal som Bohu svoju hriešnosť a úbohosť. Veľmi silno som ho prosil o oslobodenie zo svojho otroctva. Táto modlitba bola iná ako mnohé v minulosti.

            Na druhý deň som pocítil v sebe silu odolávať pokušeniu porna a masturbácie. Postupne, veľmi dlho, som sa učil kontrolovať si svoje myšlienky. Lebo spomienky na porno sú v nich stále. Prosil som, aby ma Duch Svätý neustále posilňoval.

            Začal som s manželkou viesť webovú stránku (www.porn-free.org), ktorá slúži všetkým tým, ktorí trpia podobnou závislosťou ako som trpel ja a chcú sa stať slobodnými ľuďmi.

 

                                                                                                          (zdroj: www.christ-net.sk )

 

v v v

 

            Uvedený príbeh je jedným zo svedectiev, ktoré dosvedčujú, kam závislosť od pozerania porna a pravidelné praktizovanie masturbácie môže zájsť. Ako sa zbaviť týchto závislostí?

 

            „Urobiť prvé kroky nie je jednoduché. Prvý raz to pôjde ťažko. Možno budú nasledovať ďalšie pády, ale ich bude menej. To je tiež úspech.

            V štádiu, keď človek zápasí o útek zo zajatia porna a masturbácie, a predsa padne, lebo premáha veľmi silný návyk, nehovoril by som o hriechu. V tomto prípade chýba vôľa, ktorá je v tom momente vyradená alebo veľmi slabá. Vôľa sa musí zotaviť, aby dokázala prekonať budúce sklony vrátiť sa na staré cesty.

            Uzdravenie človek môže získať s celým Kristom a jeho Slovom, s Eucharistiou i ostatnými sviatosťami. Veľkým posilnením je, že vo sviatosti zmierenia človek nielen poznáva, aký je slabý a úbohý, ale zároveň Boh mu hovorí: „Vstaň a choď! A viac nehreš!“ Dobrý spovedník má pre zápasiaceho hodnotu zlata.

            Ak si však niekto ponecháva masturbáciu či sledovanie porna ako celoživotnú nízku zábavku s vlastným telom a nevloží do tohto boja ani minimum, ten narába s vážnym hriechom. Pretože tieto príležitosti v ňom utvrdzujú zlozvyk, z ktorého sa ťažko vyslobodzuje. Aj napriek tomu, že Boh je nekonečne milosrdný, nemožno jeho milosrdenstvo zneužívať. Boh je aj sudcom, a to natoľko, nakoľko ho človek svojou hlúposťou k tomu tlačí.

            Pripusťme ešte extrém, že by niekto nemal už ani minimum vôle pri premáhaní týchto slabostí. V tomto prípade, samozrejme, nemôžeme hovoriť o hriechu. Tu už je človek iba ruinou, chudákom, ktorý nemôže za seba a možno ho len ľutovať. Hriech existuje len tam, kde je prítomný rozum a vôľa, teda vedomie, že ide o hriech a slobodné rozhodnutie sa preň. Pokiaľ jedno z nich chýba, nemôžeme hovoriť o porušení Božieho zákona.“

 

                                                 (zdroj: 111 otázok Andreja Štiavnického biskupovi Rudolfovi Balážovi)