SVET POTREBUJE NOVÚ MIAZGU

            Antoine de Saint-Exupéry vo svojej Citadele hovorí: „Bol večer a ja som pozoroval mesto, ktoré sa rozsvecovalo. Pozoroval som rozloženie jeho ulíc. A ticho, ktoré sa v ňom počínalo šíriť. A ako som tak s obdivom hľadel na kresbu ulíc a námestí a na tie chrámy, rozosiate tu a tam ako duchovné sýpky... - mesto mi zrazu pripadalo, hoci bolo plné ľudí, ako uschnutá rastlina s preťatými koreňmi. Ako prázdna sýpka. Už tu nebola žijúca bytosť, už tu nebolo srdce, ktoré k sebe sťahuje krv, aby ju rozlialo naspäť do celého tela, už tu nebolo jediné celistvé ľudstvo, ktoré sa spoločne raduje v dňoch sviatkov a tvorí jedinú pieseň... Boli tu len paraziti, usadení v cudzích ulitách, každý sám pre seba vo vlastnom väzení, a nikto nespolupracoval. Už to nebolo mesto, ale len škrupina mesta, plná mŕtvych, ktorí sa považovali za živých...
            Bolo mi zrejmé, že mesto potrebuje novú miazgu. Aby sa všetky vetvy spojili znova s kmeňom, ktorý ich vyživuje. Aby sa sýpky a cisterny znova naplnili zásobami ticha... A že to musím byť ja, ktorý im tiež pomôže k novému životu... Kto iný by mal milovať ľudí? Ja im musím pomôcť, aby sa zmenili...“
            Je zbytočné meniť veci okolo seba, ak sa nezmení sám človek. Kresťan nosí v sebe silu Božieho Ducha a jeho úlohou je premeniť najskôr seba a následne premieňať aj život navôkol.

(zdroj: Ján Chryzostom Korec, Človek na cestách zeme, str. 29)