ROZPRÁVKA O NESPOKOJNOM PSÍČKOVI

            Jedna rozprávka hovorí o psíčkovi Jennie, ktorý mal všetko, čo potreboval pre svoj život. Spával na mäkkých poduškách a na potravu mal dve misky. Býval s domácimi vo vnútri teplého domu a mohol sa na svet pozerať dvoma priestrannými oknami. Mal veľa aj ďalších výhod, ale predovšetkým – vedel, že jeho pán ho má veľmi rád.

            A pri tom všetkom nebol šťastný. Preto si raz večer zbalil veci do veľkej koženej tašky, naposledy sa pozrel von oknom a chystal sa odísť. Kvetina v kvetináči, ktorá stála na „jeho“ okne, nechápavo zavrtela hlávkou: „Vari je to možné pochopiť? Máš všetko, čo si praješ a k tomu ešte niekoho, kto ťa má rád. Prečo vlastne chceš odísť?“ „To je pravda,“ odpovedal psík Jennie, „a predsa cítim nespokojnosť. Odchádzam, pretože chcem mať, čo ešte nemám. V živote predsa musí byť viac ako len „všetko“!“

            To isté platí o mnohých ľuďoch, ktorí majú „všetko“ – milujúceho partnera, zdravé deti, podmienky pre slušný život. A predsa im to nestačí. Kdesi vo svojom vnútri cítia, že v živote musí byť „čosi viac, ako mať všetko“.

            Možno ani nepoznajú Desatoro, nikdy neotvorili Bibliu. Ale všetko, čo sa deje v ich živote, im ukazuje jedným smerom a oni sú znepokojení svätým nepokojom hľadačov. Hľadajú, až nachádzajú Boha.

            Často sa stáva, že tí, ktorých sme stretávali v kostole, tam dnes už nie sú. A na ich mieste nachádzame nové tváre ľudí, ktorí si nedávno ešte nevedeli predstaviť, že by do kostola niekedy vkročili. Jedni hľadali živého Boha, a druhí nehľadali vôbec nič, iba si „plnili svoje náboženské povinnosti“. Lenže tomu, kto nie je smädný ani hladný, kto nič nehľadá a po ničom netúži, nemôže dať nič ani Boh.