POZNÁŠ SÁM SEBA?

            Istý človek sa rozhodol, že si preverí morálnu úroveň ľudí, ktorým na ich duchovnej ceste pomáhal. A tak sa opýtal prvého: „Predstav si, že si našiel kufrík plný bankoviek, čo by si s ním urobil?“ „Dal by som ho, samozrejme, tomu, komu patrí a ak by to nebolo známe, komu patrí, použil by som dostupné prostriedky na to, aby som to zistil.“ „Hlupák“, odpovedal mu.
            Tú istú otázku položil druhému. „Ja by som kufrík nevrátil. Načo? Jeho majiteľ si mal dávať naň väčší pozor!“ „Darebák!“ odpovedal mu a položil otázku tretiemu.
            „Ako by som mohol vedieť, ako sa zachovám, keď sa niečo také stane? Či by som mal silu vzdorovať svojim náklonnostiam? Alebo by som zhrešil a nechal by som si to, čo patrí inému? Nech ma Boh posilní a dá mi silu, aby som sa mohol postaviť proti pokušeniu a peniaze vrátiť tomu, komu naozaj patria.“ „Ty si múdro odpovedal,“ pochválil ho.
            Prvého osloveného nazval muž hlupákom, lebo mu úplne chýbalo poznanie seba samého. Bol si istý, že keby takáto situácia nastala, peniaze by vrátil. Spoľahol sa na svoju silu a tendenciu k dobrému. Ľudia však nepadajú iba preto, lebo sú slabí, ale aj preto, lebo sa spoliehajú na svoju silu. Druhého človeka nazval muž darebákom, lebo nemal zábrany privlastniť si niečo, čo patrí niekomu druhému.
            A tretieho opýtaného nazval múdrym, pretože poznal pravdu o sebe, že je iba slabým človekom. Tak ako každý z nás a že potrebuje Božiu pomoc pre to, aby sa zachoval správne.