NÁŠ OBRAZ PANNY MÁRIE

            Jeden krátky príbeh z pera Bruna Ferrera hovorí o tom, ako sa raz Pán prechádzal po raji. A na svoje veľké prekvapenie tam zbadal jedného ničomníka, lenivého a málo zbožného. „Ako sa taký človek dostal do raja?“ pýta sa. „To mi bude musieť svätý Peter vysvetliť!“ A ako tak k nemu mieril, nachádzal v raji aj ďalšie duše, ktoré by tam nečakal.

            „Ako si to plníš svoju prácu?“ prísne sa Petra opýtal Pán. „Vari počas svojej služby spíš?“ „Nespím,“ dotknuto odpovedal Peter. „Ale nad bránou do raja je malé okienko a Panna Mária občas z neho spustí lano a vytiahne po ňom aj tých, ktorých som ja poslal preč.“

            Na to Pán dobrosrdečne povedal: „Dobre viem, že to, čo urobí Panna Mária, je správne. Ty naďalej stráž bránu a ona nech sa stará o okienko.“

            Žiaľ, obraz nás mnohých o Panne Márii je takýto. Aj mnohé ľudové mariánske modlitby či piesne akoby nás vyzývali k Božej Matke sa utiekať, keď nás Pán Boh nechce vypočuť. To je pomýlené. Základný problém v značnej miere tkvie v tom, že do obrazu Boha si premietame svoje ľudské predstavy a skúsenosti. Často sú to skúsenosti, ktoré máme z našich rodín, kde maminka je omnoho ľudskejšia a prístupnejšia, a otec je ten prísnejší a náročnejší, či dokonca tvrdý. Premietať tieto skúsenosti do obrazu Boha Otca a Panny Márie je však neoprávnené. V modlitbe rozhodne nejde o prehováranie neochotného Boha, aby nám uštedril niečo, čo nám v skutočnosti nechce dať. To všetko sú ľudské projekcie. Panna Mária nie je a nemôže byť milosrdnejšia ako Boh, ktorý je milosrdenstvo samo.

            Panna Mária je našou Matkou, celé ľudstvo ju dostalo ako dar v momente, keď Ježiš na kríži vyslovil slová: „Hľa, tvoja matka!“ Veríme, že  nám pomáha na našej púti životom. Vždy však, až do konca, ostávala „služobnicou Pána“ a ona sama by bola prvá, ktorá by odmietala byť stavaná na jednu úroveň s Bohom.