NAJVÄČŠÍ DAR VIANOC

            Keď anjel vyzýva Jozefa, aby sa nebál prijať Máriu za svoju manželku, dostáva Jozef zároveň aj úlohu dať dieťaťu meno Ježiš. Meno Ježiš (Ješua) znamená „JHWH je spása“. Anjel dodáva: „lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“.

            Týmto sa Dieťa ocitá v priamom súvise s Bohom, pretože hriechy môže odpustiť iba sám Boh. Na druhej strane jeho poslanie mohlo vzbudiť sklamanie. Bežné očakávanie spásy sa totiž orientovalo na konkrétne problémy Izraela – na znovunastolenie dávidovského kráľovstva, na slobodu a nezávislosť Izraela a tým, prirodzene, aj na materiálne blaho národa, ktorý už dlho žil v biede.

            Prísľub odpustenia hriechov príchodom Mesiáša sa javí očakávajúcim príliš málo. Človek sa totiž necíti až tak utláčaný svojimi hriechmi, ale najmä svojím utrpením, svojou neslobodou a existenčnou biedou.

            Aj neskôr Ježiš nastolil problém priority v potrebe spásy človeka - vtedy, keď štyria muži spustili k jeho nohám ochrnutého na nosidlách. Ježiš mu povedal: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ To bolo presne to, čo ľudia neočakávali, presne to, o čo im nešlo. Ochrnutý mal začať chodiť, a nie byť oslobodený od hriechov. Trpiaci ochrnutý muž i ľudia okolo neho ostali sklamaní, pretože sa im zdalo, že Ježiš nebral do úvahy skutočnú núdzu tohto človeka.

            „Milosť vám a pokoj od Boha!“ zaznieva opakovane z Pavlových listov. My skôr hovorievame: „Hlavne aby to zdravie bolo!“ Ale koľko ráz môže byť človek zdravý ako repa a ak nemá v sebe pokoj, k čomu mu jeho zdravie je? „Boh je spása“ – tak znie Ježišovo meno a to je to najhlavnejšie, čo nám Boh chce dať.