NAČO JE NÁM KRÁĽ?

            Text z Prvej Knihy Samuelovej (1 Sam 8,1-22) opisuje situáciu v Izraeli v dobe, keď Samuel zostarol a jeho synovia ako vodcovia Izraela sa neosvedčili, nechodili po Hospodinových cestách - oddali sa lakomstvu, prijímali úplatky a prekrúcali právo. Keď to starší Izraela videli, tak si povedali „dosť!“. S touto vládou korupčníkov a lakomcov je potrebné skoncovať a nahradiť ich kráľom! Keď ustanovíme správneho kráľa, ten situáciu napraví, zavedie spravodlivosť, nebude brať úplatky, ani prekrúcať právo.
            Aj keď text opisuje situáciu viac ako 3000 rokov starú, mám taký dojem, že hovorí priamo do našej doby. Veď aj naša dnešná politika je plná korupcie, úplatkárstva a prekrúcaním práva. Stačí sa len pozrieť na nedávne kauzy, napríklad Váhostav. Bežnému človeku sa zastavuje rozum, aký podvod sa dá urobiť - a čo je najhoršie, tento podvod má dokonca aj legislatívne krytie, inými slovami - právne je to úplne v poriadku. Nie nadarmo hlas ľudu volá po silnej osobnosti, po niekom, kto tento Augiášov chliev vyčistí a bude mať jednotný meter, všetkých podvodníkov pozatvára, konečne dokončí diaľnicu a ešte mu zvýši aj na nejaké sociálne balíčky. Potrebujeme vodcu, najlepšie muža, odvážneho a silného, ktorý zatočí s finančnými skupinami, presadí slovenské potraviny do obchodov, vybaví ruský plyn zadarmo a ešte postaví zopár futbalových štadiónov, aby sa naši chlapci mali kde hrať.
          Tento Záchranca, ktorého vzývame, sám osobne dohliadne na právo a spravodlivosť. A my sa zhromaždíme za ním do jedného šíku a keď sa zjednotíme pod jednou zástavou, tak to hravo dokážeme. Veď kde je vôľa, tam je aj cesta.
          Táto odveká túžba človeka mať silného vodcu, pomazaného otca národa či alfa-samca na čele svorky, má niekoľko vážnych problémov. História nás v tomto neomylne učí, že sa to nakoniec skončí koncentračnými tábormi, gulagmi, únosmi prezidentovho syna alebo neobjasnenými vraždami, ako napríklad tá Róberta Remiáša. Ak sa sústredí moc do rúk jedného človeka či úzkej skupiny ľudí, dopadne to vždy katastrofálne, aspoň u nás v Európe. Tak ako Izraelcov varuje Samuel - áno, budete mať kráľa, ale poberie vám najlepšie veci a príde chvíľa, keď budete volať k Hospodinovi, aby toho kráľa zosadil, lebo jeho vláda je plná korupcie, predražených CTčiek a tender na stavbu diaľnice D1 vždy vyhrá ponuka Váhostavu alebo Doprastavu podľa toho, kto je vo vláde. Táto ľudská túžba mať na čele supermana alebo supermanku vyjadruje našu túžbu po lepšom svete - po svete, kde bude dokonalá spravodlivosť, ktorej nikto neunikne, kde nebudú potrebné známosti ani úplatky, aby vám vymenili bedrový kĺb, kde všetko bude fungovať tip- top. No kto by nechcel žiť v takomto svete, v tomto nebeskom kráľovstve na zemi?
          Nuž hlavný problém nie je v našich túžbach po lepšom svete, ale v tom, že nie sme na správnej adrese. Ja viem, sú vlády lepšie a horšie, ale žiadna vláda alebo osvietený vodca nám kráľovstvo Božie na zemi neurobí. Jednoducho ako­koľvek múdry a osvietený ten kráľ bude - stále to bude iba človek. Ľudská bytosť, teda osoba omylná, ktorá sem-tam neodolá pokušeniu a urobí prešľap, i keď mnohokrát s dobrým úmyslom, veď všetkým ľuďom vyhovieť nedo­káže.
          Hľadáme kráľovstvo Božie na nesprávnej adrese. Je to kráľovstvo Božie a my očakávame, že ho nastolí človek. Možno preto, že sa nám človek zdá bližší, však je to jeden z nás, kým ten Boh, ten je ďaleko, v nedozerných výšavách. Nuž, neviem, ale ani ten vodca, hoci sem-tam z tej Bratislavy vycestuje aj na vidiek a sem-tam rozdá na MDŽ zopár tisíc tulipánov, nezdá sa mi nejako veľmi blízko, že by sa staral o moje osobné problémy. On musí riešiť zásadné veci a na jednotlivca nieto priestoru. Takže je to vlastne úplne najhorší scenár - hľadáme krá­ľovstvo Božie na ľudskej adrese a ten náš vy­snívaný ľudský kráľ je ďaleko. Náš názor je mu vlastne ľahostajný, samozrejme, až na jeden deň za štyri roky, keď sú voľby.
          Táto naša túžba po lep­šom svete s nesprávnou adresou vypovedá ešte jednu negatívnu správu o nás. Túžime po sil­nom vodcovi hlavne preto, aby všetko vyriešil za nás, aby sme sa my mohli plne venovať pes­tovaniu cibule a aby sme nedajbože nezmeška­li jeden diel Búrlivého vína. Preto radšej prij­meme kráľa a vodcu, aby sme mohli ostať doma a len tak si sedieť na peci. Nemusíme s ničím bojovať, o nič sa zasadzovať a vlastne nič neriskujeme. Keď sa niečo pokazí alebo nie­čo nejde, tak na vine sú vždy tí druhí, veď vláda to mala urobiť lepšie. Kritizovanie nám ide vý­borne, ale to je asi jediná činnosť, ktorú vyko­návame, a to aj so zanietením. A tak radšej prijmeme vodcu a jeho despotické maniere, zaradíme sa do šíku, držíme ústa a krok a po­tom doma svorne nadávame na pomery. Chceme mať od všetkého pokoj a jalovo sa trá­pime, kde to ten svet speje a ako bolo dobre, keď boli rožky po 20 halierov a mlieko po dve koruny. Aspoň nejaké istoty, aspoň plné bru­chá a dovolenka v Bulharsku cez ROH. Vlast­ne nám takíto vodcovia a králi vyhovujú. Potrebujeme ich, aby nám udali smer. Sme ne­slobodní a nevieme sa pohnúť. Vieme nadávať, ale niečo urobiť - tak to nám veru nejde. Sme poviazaní strachom o našu budúcnosť, prácu a nebodaj aj o živobytie. No títo králi, ako hovo­rí aj Samuel, síce najlepšie veci poberú sami a na nás ostanú iba zvyšky, ale keď neprší, tak aspoň kvapká.
          Túžba po ľudskom kráľovi tak hovorí o našej neslobode, zápecníctve a zviazanosti strachom. A zemskí králi to aj náležité využívajú. Chvalabohu, Písmo hovorí aj o inom kráľovi, ktorý nás chce z tejto šlamastiky dostať. Chce z nás urobiť slobodných jedincov, skutočné osobnosti, ktoré sa nemusia zašívať niekde v stáde a vzhliadať na vodcu, lebo sa boja vy­kročiť z radu. Tento kráľ nie je ďaleko od nás. Nie je to kráľ, ktorý si spomenie na nás iba ne­jakým vianočným balíčkom a tulipánom na MDŽ. On prišiel, stal sa jedným z nás, člove­kom ako my a nežil v palácoch a nevozil sa v li­muzíne s osobným šoférom. Žil život obyčajné­ho človeka, liečil, uzdravoval a dokonca za nás zomrel - podstúpil najhoršiu smrť. Prečo? Aby nás vyslobodil od závislosti od pozemských kráľov, aby sme mohli byť slobodní. Od našej zviazanosti, nášho strachu a našej menejcen­nosti, keď si myslíme, že hodnota človeka závi­sí od jeho funkcie či postavenia. Ale tento Kráľ nám daroval aj slobodu a silu k pretváraniu ve­cí tu na zemi. Tá ľudská túžba po lepšom svete je opodstatnená a my jej máme napomôcť. No a kto iný ako my má ísť a bojovať za spravodli­vosť, bojovať proti chudobe, poukazovať na ne­kalé praktiky. Kto iný má viac nasadiť svoju ko­žu, ak nie my, my tu zhromaždení, keď náš Kráľ neušetril svojho vlastného syna? Čo keby sme ušetrili trochu vlastného času, nechali záhrad­ku aj trochu zarásť burinou a vynechali zopár dielov Búrlivého vína a angažovali sa pre cirkev a spoločnosť? Pomohli tam, kde je to potrebné?
          Je toľko vecí, čo môžeme urobiť, aby bol svet lepší. Len sa musíme rozhýbať. Nie však ako stádo, ale ako slobodné osobnosti, ktoré majú poslanie vo svete. Náš Kráľ nám túto slo­bodu dáva. Využime ju a usilujme sa, aby On kraľoval v našich životoch. Veď hlavne preto sa modlíme: „Príď, kráľovstvo Tvoje!“. Amen.
                                                                    
                                                                     Adrián Kacian, evanjelický kazateľ