ANTOINE DE SAINT EXUPÉRY: LÍŠKA A MALÝ PRINC

            Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na Malého princa. „Prosím ťa, skroť si ma,“ povedala. „Veľmi rád,“ odpovedal Malý princ, „ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.“ „Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme,“ povedala líška. „Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom nové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, ktorí by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!“

            „Čo mám pre to urobiť?“ opýtal sa Malý princ.

            „Musíš byť veľmi trpezlivý,“ odpovedala líška. „Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí a ty nebudeš nič hovoriť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.“