KEDY JE MOJA MODLITBA NAJSILNEJŠIA?

            Keď ešte žil páter Pio, z Československa mi chodievali listy, aby som sa uňho prihovoril a poprosil ho o modlitbu. A pýtam sa tých ľudí: „A to sa nemôžete pomodliť sami?“ A oni na to: „Viete, to nie je rovnaké. Jeho modlitba má väčšiu silu.“
            Je to naozaj tak? Je sila modlitby jedného človeka väčšia a iného menšia? Odpoveď znie: závisí to od sily Ducha Svätého v nás. Máme všetci Ducha Svätého rovnako? Nemáme. Preto je modlitba niektorých ľudí silnejšia.
            Čím je človek svätejší, tým je jeho modlitba silnejšia. Demonštruje to aj nasledujúci príklad: Dvaja mnísi sa pohádali a šli spať. Jeden už spal, a ten druhý mu búcha na dvere a zobudí ho. „Čo chceš?“, pýta sa ten zobudený. „Chcem sa s tebou zmieriť.“ „To si mohol urobiť aj ráno...“ „Nie, to nie je pravda. Keby som sa ráno chcel modliť a nebol by som s tebou zmierený, moja modlitba by mala menšiu silu...“
            Tak je to, potrebujeme zmierenie a čisté srdce, aby naša modlitba bola silná.
            A koho modlitba je najsilnejšia?
            Modlitba Cirkvi. Keď ti Cirkev po úprimnom vyznaní hriechov povie: „Ja ťa rozhrešujem,“ je táto modlitba istotne vypočutá. Alebo keď kňaz pozdvihne hostiu a povie „Toto je moje telo,“ tiež je vypočutá, lebo je to modlitba Cirkvi.

            Teraz si niečo povieme o modlitbe k svätým. Keď sa stratí dáždnik, ľudia sa modlia k svätému Antonínovi, vraj – ten je tu od toho, svätá Rita je zasa pomocníčka v beznádejných situáciách. Ako si to tí svätí pekne rozdelili!J Ale protestanti majú s tým dosť veľký problém. V časoch reformácie táto mentalita veľmi zle pôsobila na ľudí: „Ja to poviem svojmu anjelovi, ten to povie môjmu patrónovi, ten svätému Jozefovi, ten Panne Márii a tá počká, kedy to bude vhodné Pánovi Ježišovi podsunúť...“ Našťastie to takto nefunguje! A ani o tie dáždniky či iné banality tam nejde...!
            Raz som o modlitbe k svätým prednášal. A keďže ja mám na prednáškach aj iných ako len katolíckych poslucháčov – boli tam vtedy dvaja kalvinisti – a keď som začal o tých svätých, tak oni na to: „v tomto sa my s vami nezhodneme!“
            A ja sa ich pýtam: „A keď sa zhodneme, zaplatíte mi fľašu vína?“ A oni, že áno.
            Pýtam sa ich: „Ako sa modlíme k Bohu?“ Oni: „V Duchu Svätom skrze Ježiša Krista.“ Ja som v otázkach pokračoval: „A Ježiš je iba historická osoba alebo je to mystické telo Kristovo?“ A oni súhlasili, že keď hovoríme o Kristovi, nejedná sa iba o osobu historického Ježiša. Takže som im povedal: „Keď sa teda modlíme skrze Ježiša Krista, modlíme sa skrze celé mystické Kristovo telo – teda so všetkými, aj s tými, ktorí sú na zemi, aj s tými, ktorí sú v nebi.“ A oni s tým súhlasili. A ja som vyhral fľašu vína.

            Nikdy to ale nie je tak, že teraz sa modlím k Panne Márii, a nemodlím sa ku Kristovi. Alebo prosím svätého Antonína, ale nemodlím sa k Ježišovi. Nejaké „iba k tomuto“ je nezmysel. V každom svätom sa modlím ku Kristovi.
            Ale ak nechceš vzývať svätých, nemusíš. Už Tridentský koncil povedal, že modlitba k svätým je niečo dobrovoľné, nezáväzné. Inak to majú pravoslávni. U nich je to nutné. Je to jeden z článkov ich viery.

            Na záver vám položím otázku: „Moja mama zomrela už dávno. Nemám pochybnosti, že je s Kristom vo večnej blaženosti. Smiem sa k nej modliť alebo nie? Prechováva ku mne ešte nejaké osobné vzťahy alebo sa to jej smrťou všetko zrušilo?“
            Odpoveď znie: V súkromí sa k nej modliť môžem, ale verejne v kostole nie. To by musela byť kanonizovaná Cirkvou. Veríme, že isté osobné vzťahy medzi živými a mŕtvymi sú, že sa nerušia, ale dá sa to ťažko „merať“. Aj františkáni veria, že majú bližšie k svätému Františkovi ako iní, jezuiti zasa k svätému Ignácovi.

            Každá modlitba dochádza k Bohu Otcovi – a to je na tom krásne, že tam k nemu ideme spoločne a že sa jeden za druhého modlíme. Ale je slabosť dnešného sveta, že každý je sám pre seba a sám si chce vystačiť. Modlitbou v Cirkvi sa obnovuje dialóg (Cirkvi putujúcej a oslávenej). Chomjakov hovorí, že do pekla ide každý sám, ale do neba sa dá ísť iba so všetkými ostatnými.

(spracované podľa prednášky kardinála Špidlíka seminaristom)