RIZIKOVÉ FAKTORY VSTUPU DO MANŽELSTVA

• neschopnosť oddeliť sa od rodičov, prípadne od jedného z rodičov či od vlastnej rodiny. Kto „neopustí“, ten „nepriľne“.
• neschopnosť rodičov „prepustiť“ dieťa, na ktorom lipnú
• pre potomka neutešená situácia v rodine, ktorú sa rozhodne riešiť odchodom z rodiny – sobášom alebo dnes častejšie spolužitím s partnerom bez sobáša
• neschopnosť prijať zodpovednosť, tzv. „večná mladosť“
• extrémna žiarlivosť – neustále podozrievanie a kontroly partnera
• trvajúci „paralelný vzťah“ s niekým iným už pred uzavretím manželstva, ktorý spravidla pretrváva aj po vstupe do manželstva
• predsavzatie zmeniť partnera (partnerku) v nejakej závažnej veci: priviesť k viere, odviesť od viery, pomôcť vyliečiť z alkoholizmu, drogovej závislosti...
• nečestnosť, chronické klamstvo ako trvalá osobná charakteristika
• príliš krátka známosť, kedy nemohlo ešte dôjsť k rozumnému zváženiu, či je partner schopný naplniť očakávania v úlohe manžela/manželky, otca/matky
• príliš dlhá, tzv. „prechodená známosť“, kedy „je nám hlúpe sa nevziať“
• plánovaná dlhšia neprítomnosť v prvom roku, prípadne prvých rokoch manželstva (dlhodobý študijný či pracovný pobyt jedného z manželov)
• finančná či dlhová záťaž, s ktorou jeden alebo obaja vstupujú do manželstva
• nerealisticky ideálne predstavy o manželstve
• zámer odsúvať rodičovstvo do ďalekej budúcnosti, i keď sú už preň predpoklady

A na záver pridávame ešte niekoľko špecificky kresťanských rizikových faktorov, ktoré je treba zohľadniť pred vstupom do manželstva:

• ak sa spoločné katolícke vierovyznanie berie ako najzásadnejší dôvod pre uzavretie manželstva a na iné, všeobecne ľudské požiadavky pre dobré spolužitie, sa nehľadí s dostatočnou vážnosťou
• pár nedokáže a nechce žiť bez sexuálneho spolužitia, a preto uzavrie manželstvo príliš skoro, bez dostatočného poznania sa
• síce rovnaká viera, ale odlišná kultúra života (napríklad u cudzincov, ale aj extrémne rozdiely v kultúre rodín, z ktorých snúbenci pochádzajú)
• zbožnosť v bigotnej (fanatickej) forme, kedy sú normálne ľudské vzťahy a riešenie problémov falošne spiritualizované (napr. manželia sa pohádajú, majú pocit viny a začnú vyháňať z ich vzťahu zlého ducha). Prípadne sa zbožnosťou „zakrýva“ neschopnosť riešiť problémy („poďme sa za to modliť“, ale na tejto úrovni to zostáva a v praktickom živote sa nič nezmení)
• predstava manželstva ako „kláštora vo dvojici“

(zdroj: Aleš Opatrný, www.pastorace.cz, 13.5.2015)