POKUŠENIE, KTORÉ PRICHÁDZA PO ŠPIČKÁCH

            Istá žena rozpráva o svojej skúsenosti:
            „Mala som po 35-ke a stále som žila sama. Pred pár rokmi som ukončila niekoľkoročný vzťah s mužom, ktorý ma síce mal rád, ale neustále ma kritizoval, porovnával so svojou predchádzajúcou priateľkou, žiadal, aby som veci robila presne podľa ním stanovených šablón. Ostala som teda sama, ale modlila som sa k Bohu a verila som, že ak je to jeho vôľa, môže mi darovať človeka – manžela na celý život.
            Na jednom pracovnom stretnutí som sa stretla s mužom, ktorého som z videnia poznala a vedela som o ňom, že je ženatý. Po oficiálnej pracovnej časti v hoteli sme ostali ešte spolu sedieť a rozprávali sme sa až do skorých ranných hodín. Bol kultivovaný, zdvorilý, láskyplný. Cítila som sa pochopená a prijatá ako nikdy predtým a jednou vecou som bola zjavne dojatá – mala som pocit, že si ma ako ženu váži a túži po mne. Poznala som však Božie zákony a vedela som, že stav „ženatý“ znamená nevyhnutnosť dať „stop“ našim ďalším stretnutiam. Povedala som si – už len jedno ďalšie stretnutie.
            V mojej fantázii sa rozcválali bezuzdné kone. Nebola som schopná ani modliť sa, moja modlitba bola preniknutá  predstavami, túžbami, ktoré sa nezastavili ani pred manželským stavom. Bola som otrasená z toho, ako vytrvalo boli moje myšlienky bombardované útokmi vlastnej fantázie.
            Vyhľadala som kňaza a zdôverila som sa mu so svojím pokušením. Po prijatí sviatosti zmierenia som sa rozhodla definitívne ukončiť náš vzťah a s vtieravými myšlienkami bojovať. Oslobodenie neprišlo hneď, naopak, vyžadovalo si tvrdú a dôslednú prácu na sebe, odrážanie útokov zvnútra. Dnes môžem povedať, že vďaka Božej pomoci som to zvládla a opäť prežívam vnútorný pokoj.“
            Áno, je to tak – pokušenie zo strany opačného pohlavia neprichádza s výstražnými znameniami. Prekĺzne cez malé okienko, častokrát zahalené pláštikom humoru, príjemnosti, kultivovanosti, obdivu...V zdanlivo bezpečnej a neškodnej forme. Ak máme neutrálny postoj k osobe, ktorá nám prejavuje sympatie, je ľahšie odolať útoku, i keď i tak môže pokušenie narobiť škody. Ak je však z našej strany čo i len malá dávka sympatie, vec sa stáva kritickejšou. Vtedy sme už náchylnejší viac pootvoriť okienko, ten vánok, ktorý prichádza, je väčšinou taký sladký, že ho príliš dlho vdychujeme a ešte chvíľu si ho chceme užiť. „Veď už čoskoro zavriem okienko, Pane, nechaj ma ešte raz sa nadýchnuť, je to také príjemné, priam lahodné“, chlácholíme Boha a aj seba samých. No vzduch sa rýchlo usadí v nose a my nevieme, ako s ním máme zaobchádzať, ako sa ho máme zbaviť. Votrie sa do našich mozgových dráh a ako jed ochromuje našu schopnosť odporovať.
            Ježiš hovorí: „Ak ťa zvádza na hriech oko, vylúp ho!“ Odmieta zlé myšlienky rovnako ako zlý skutok. Lebo zlý skutok má svoje predstupne. Preto vyzýva bojovať s pokušením už od počiatku. Vie totiž, koľko rán môže byť uštedrených na tomto bojisku a o koľko vzácnej energie a času tento boj človeka môže pripraviť.

             „Najsilnejšou zbraňou zápasiaceho človeka nemá byť prirodzená pevnosť povahy alebo ľudská šikovnosť, ale viera. Vtedy nebojuje vlastnou silou, ale silou Pána.“

                                                                                                          Jacques Philippe