Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

DVE OTÁZKY PRE ELIASA VELLU:

AKO MOTIVOVAŤ DETI, ABY SA MODLILI SAMI OD SEBA, BEZ ODMIEN? A AKO VYSVETLIŤ DEŤOM DÔLEŽITOSŤ A SILU MODLITBY?

            Ak nám záleží na tom, aby sa naše deti modlili, musíme my, dospelí, pri modlitbe s deťmi zmeniť štýl modlitby. Lebo veľmi často je problém práve v tom, že my chceme, aby sa deti modlili tak, ako sa modlíme my. Aby sa modlili tie isté modlitby, ako sa modlíme my.
            Úlohou rodičov je rozpoznať situácie, ktoré deti znepokojujú a snažiť sa práve tieto situácie riešiť spolu v modlitbe. Napríklad: „Bojíš sa skúšok?“ „Darí sa ti v škole?“ „Cítiš sa dobre?“ „Teda modlime sa spoločne za to, aby ti Pán zajtra pomohol pri skúške.“ „Modlime sa za to, aby si dokázal odpustiť spolužiakovi.“ Deti určite radi príjmu modlitbu za to, čo sa dotýka ich života.
            Čím viac si deti zvyknú na tento typ modlitby, postupne budú vedieť prechádzať aj na iné typy modlitieb. Nebudú sa modliť už len za svojej osobné potreby.
            Nútiť ich nie je správne. Veľmi často sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí, keď prídu do určitého veku, skončia so všetkým, čo sa týka ich vonkajšieho náboženského života, pretože niekedy v minulosti boli k tomu nútení.
            Musíme si dať pozor, aby sme nezachádzali do extrémov. Jedným extrémom je to, keď nechávame veci viery dieťaťa plynúť tak, ako plynú - bez toho, že by sme do nich zasahovali. A druhým extrémom je, keď naše deti nútime do týchto vecí. Aj keď nútite vaše dieťa do nejakého jedla, toto jedlo sa mu sprotiví...

STALO SA PRESNE TO, ČO STE SPOMÍNALI: NAŠI DVAJA SYNOVIA PRESTALI CHODIŤ DO KOSTOLA V MOMENTE, AKO SA OSAMOSTATNILI. ČO MÔŽEM PRE NICH UROBIŤ?

            Keď vaše deti už nie sú deti, ale stanú sa z nich dospelí, jediná vec, ktorú môžete urobiť, je hovoriť im dobré a povzbudzujúce slová, bez toho, aby ste ich unavovali svojím dohováraním alebo kázaním. A tiež modliť sa za nich.
            Keď sú maličkí a závislí od vás, rozhodujete za nich vy. No ak sú už dospelí, rozhodujú o sebe oni sami a vy nemôžete pre nich urobiť viac ako toto. Majte teda pre nich dobré slovo a modlite sa za nich.