LÁSKOU PROTI EGOIZMU

            „Keď som bola slobodná, žila som si život sama pre seba. I ten duchovný. Keď som sa chcela modliť, modlila som sa, keď som chcela ísť na kresťanskú akciu, išla som. Nikoho som sa na nič nepýtala. A myslela som si, ako vo vzťahu k Bohu rastiem a aká som už vyzretá. Niekedy som si tak (neskromne) v duchu pomyslela, že som na najlepšej ceste k svätosti. Opak bol pravdou. Bola som plná egoizmu, lebo doma som mame vôbec nepomáhala. Boli totiž veci omnoho „dôležitejšie“. Zahľadená do seba som druhým hovorila o Bohu, pritom som však nebola schopná vidieť ich potreby a ponúknuť im pomoc.
            Keď som sa vydala, zrazu som videla, že už si nebudem môcť ďalej žiť život tak ako chcem len ja. Každým dňom ma Boh okresával. Použil k tomu manžela, dieťa, návštevu... Dal mi vidieť moje nálady v neočakávaných situáciách, egoizmus, cez ktorý som videla len „svoje obety“, učil ma prijímať a milovať druhých ľudí ako jedinečných v charakteristike osobnosti. A mne dal zasa pocítiť lásku zo strany manželových rodičov a súrodencov, ktorí ma prijali ako vlastnú dcéru a sestru a moje nálady trpezlivo znášajú – i toto býva pre mňa častokrát pokorujúce. Už nemôžem chodiť na každú akciu, ako by som chcela, naopak, starostlivo si s manželom vyberáme, čo prinesie osoh do nášho spoločného života. Niekomu sa to môže zdať ako obmedzovanie slobody – i ja som to tak spočiatku vnímala. Rodina je však moje miesto, kde sa chcem dávať a kde chcem rásť.“ – takto sa vyznala matka dnes už šiestich detí.
            Byť dobrým manželom (manželkou) a rodičom znamená umrieť sebe a vlastnému egoizmu. Je to neustály boj, lebo človek už od detstva je zameraný na seba, na uspokojovanie vlastných žiadostí, napĺňanie svojich potrieb. Preto nám naša sebeckosť a orientácia na vlastné pohodlie v partnerskom vzťahu dáva tak zabrať.
            Skutočný manželský vzťah má vychádzať z dávania. To vyžaduje naozaj veľa síl a náročnej investície. „Cesta svätosti uskutočňovaná v manželstve je možná – je krásna, je výnimočne tvorivá a je základom pre dobro rodiny, Cirkvi a spoločnosti“, povedal Ján Pavol II. Vyprosujme si veľa lásky v našich manželstvách, lásky, ktorá je ochotná dávať a nepýta sa: „čo za to?“

Všetko rob z lásky. Tak už nebudú malé veci, všetko bude veľké. Vytrvalosť v maličkostiach je hrdinstvo.
                                                                                                          Josemaría Escrivá