ÚZKOSŤ A STRACH

            Úzkosť a strach vo väčšej či menšej miere patrí k životu každého človeka tak ako búrka patrí k moru. A.L.Balling, misionár, hovorí: „Úzkosti sa nik nevyhne, ani ten, kto si myslí, že mu jeho sebavedomie a zdravý rozum pomôže nad ňu sa povzniesť. Strach prepadne každého z nás – niekedy náhle, niekedy nepozorovane. Ale on takpovediac patrí k utrpeniu človeka“ a spisovateľ E. Fried dodáva: „Neboj sa toho, kto pochybuje, ale pochybuj o tom, kto hovorí, že sa nebojí!“
            Strach má rôzne podoby – niekto má strach zo samoty, iný zasa pociťuje úzkosť, keď je okolo neho veľa ľudí. Sú ľudia, ktorí dostanú strach, keď k nim prichádza policajt, i keď vedia, že sa ničoho nedopustili. Koľkí študenti vyslovili vetu: „Pred skúškou a po nej viem všetko, ale počas odpovede mám okno a neviem si na nič spomenúť.“ Mávame strach z úlohy, ktorá je „o číslo väčšia“ ako naše schopnosti, z konkurencie, zo zlyhania, z nepredvídaných vecí, strach o nadobudnutý majetok, strach zo zodpovednosti za výchovu detí, zo smrti, z Boha...atď. Omnoho predisponovanejší k strachu a úzkosti sú tí, ktorí ako deti sa nemohli zdôveriť a vyrozprávať, ktorí „nič nesmeli“ a vždy „len museli“. Čím je človek „krehkejší a jemnejší“, tým väčšia jeho úzkosť môže byť.
            Sv. Ján Zlatoústy, jeden z najvýznamnejších kazateľov kresťanského staroveku, už vo štvrtom storočí vyslovil to, čo hovoria i dnešní psychológovia: „Veľkou premožiteľkou úzkosti a strachu, dokonca aj u slabej povahy, je láska“.
            Vďaka Bohu, že popri toľkých zúfajúcich si a nedocenených, slabých a osamelých sú v dnešnom egoistickom svete „blahoslavení tichí“ - bútľavé vŕby - ľudia s úprimným a otvoreným srdcom. Oni sú ochotní vypočuť nie iba na pol ucha a na pol srdca. „Už pokojný hlas a ochota vypočuť utešuje“, povedal jeden človek trpiaci úzkosťou.
            Prežívanie úzkosti a strachu môže byť pre človeka príležitosťou, aby sa viac pripútal k Bohu, ktorý „skúšku síce dopustí, ale pritom neopustí“. On úzkosť odňať nemusí, ale dá silu, aby sa s ňou človek lepšie vysporiadal. Mnohým priniesla útechu a pomoc v úzkosti opravdivá modlitba.
            Boh chce, aby sme sa k nemu utiekali v každej úzkosti, on sám sa k nám prihovára: „Neboj sa, ty si môj! Keď sa budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa.“(Iz 43,1-2)