PRVÍ POSLEDNÝMI

            Larry Crabb, psychológ a biblický poradca, spomína na príbeh zo svojej mladosti:
            „Na vysokej škole som navštevoval prednášky skvelého profesora filozofie, ktorý bol presvedčeným ateistom. Po prvej prednáške som sám seba poveril úlohou stať sa zástancom kresťanských myšlienok a myslel som si, že sa mi podarí sprostredkovať mu evanjelium svojím jasným postojom v pravde Božieho slova.
            Odvtedy som sa vždy posadil do zadnej lavice a dychtivo som očakával aj na nepatrný nedostatok logiky v jeho slovách. Akonáhle som mal dojem, že som niečo objavil, okamžite som zdvihol ruku, aby som jeho argumenty spochybnil. V tej dobe som si myslel, že profesor určite obdivuje moje kritické myslenie a lichotil som si, že svojimi presvedčivými dôkazmi ho určite prekvapujem. Teraz, keď sám ako profesor musím občas čeliť podobným študentom, lepšie chápem jeho pocity.
            Do konca semestra som poriadne potrápil jeho trpezlivosť. Nakoniec už mal toho dosť. Keď som raz opäť zdvihol svoju ruku, prudko vstal, ostro na mňa pozrel a odmerane povedal: „Vezmite si stoličku a poďte sem dole! Venujme si navzájom čas, trebárs aj celé popoludnie, ak to bude potrebné, ale tvárou v tvár! Je načase, aby sme s týmto už skončili!“
            Keď ma s chladnou autoritou pozval pred katedru, prepadla ma hrôza. Cítil som, ako strácam pôdu pod nohami. Bol to renomovaný filozof, uznávaný nielen poslucháčmi, ale aj svojimi kolegami v mnohých inštitúciách. Ja som v podstate nemal v úmysle s týmto človekom skutočne polemizovať, chcel som mu len predložiť svoje myšlienky, aby o nich uvažoval. On však v mojom podpichovaní správne rozpoznal snahu nabúrať celý jeho myšlienkový systém a nahradiť ho mojím vlastným.“
            Nesprávame sa i my niekedy podobne? Ako nedospelí, nezrelí kresťania, ktorí s pýchou v srdci prednášajú okoliu svoje presvedčenie ako jedinú pravdu bez úcty k mysleniu a cíteniu iných? „Prví budú poslednými“, hovorí Písmo, odhaľujúc našu povýšeneckosť.
            Ak sme boli obdarení vierou a ak prežívame radosť z nej, ak smieme čerpať silu do života z modlitby a poznania Boha... – to všetko je dar. Našim privilégiom je z týchto darov odovzdávať ďalej, robme tak však v láske a v pokore s ohľadom na slobodu človeka.

Keď sa ti zdá, že k tebe prehovoril Boh a požiadal ťa, aby si napravil svojho brata, najskôr sa spýtaj, či to nie je ilúzia, pretože k takej úlohe si predsa mohol vybrať niekoho svätejšieho ako si ty.
                                                                                                          brat Efraim