PRAVÉ A NEPRAVÉ POKLADY

            Takmer každý z nás má svoju skúsenosť s opatrovaním starých, už opotrebovaných vecí, ktoré dlhý čas kdesi uchovával ako nepotrebné, a predsa raz poslúžili ako užitočné. Napr. deravé dámske pančucháče v núdzi poslúžili ako klinový remeň, starý kufor po dedkovi alebo nemoderné blúzky po babke, ktoré desaťročia ležali na povale, zrazu prišli do módy...
            Užitočná skúsenosť so starými nepotrebnými vecami síce môže viesť k opatrnosti pri ich vyhadzovaní, na druhej strane môže viesť až k chorobnému zberateľstvu starých harabúrd. Fanatickí zberatelia častokrát zapratávajú celý dom tým, čoho sa iní ľudia z okolitých ulíc snažia postupne zbaviť. A na námietky svojich blízkych argumentujú známym výrokom: „čo sa hodí, to sa nevyhodí.“ Pritom si neuvedomujú, že vo väčšine prípadov neslúžia staré predmety im, ale naopak, oni starým predmetom.
            Na druhej strane sú ľudia, ktorým k životu stačí veľmi málo, ktorí sa zámerne zbavujú zbytočností. O sv. Františkovi z Assisi sa hovorí, že keď sa naučil vodu piť z dlaní, v tom momente odstránil i hrnček z vlastnej skromnej výbavy.      
            Ježiš hovorí o pokladoch, ktoré si máme zhromažďovať. Učí nás slobode od všetkého, čo nás zväzuje a čomu my otrocky slúžime. Ale hlavne mu záleží na tom, aby naše vnútro nebolo len skladom haraburdia, z ktorého pri konečnom triedení ostane len prach, smeti a popol. Snažme sa rozlišovať poklady, ktoré majú hodnotu od tých, ktoré sú len prebytočným haraburdím.

                                                                                                                      Max Kašparů