NEPRIATELIA BDELOSTI

            Max Kašparů vo svojom Denníku potulného kazateľa najväčším nepriateľom Ježišovho „Bdejte!“ nazýva polovičatosť. Hovorí: „Keby som ju mohol pomenovať botanicky, nazval by som ju polovičatosť dvojdomá z čeľade nevykoreniteľných.
            Máločo vie ukolísať ľudského ducha do spánku tak ako ona. Pozná sa podľa jedovatých plodov v dvojdomej podobe, keď sa takzvaný katolík usiluje v dome kresťana vyzerať ako veriaci a v dome pohana ako pohan. Typickými sú preňho výroky typu: „My sme síce deti k viere neviedli, ale svadbu v kostole mali.“ a pod. Polovičatí sa držia zásady „všetkého veľa škodí“. A tak živoria, lebo sa neživia duchovným pokrmom, ale len olizujú kosti, ktoré z neho zostanú.
            Ďalším nepriateľom duchovnej bdelosti je chýbajúca vytrvalosť. Ten, kto ju nemá, žije v bludnom dojme, že on vo svojom živote nemusí nič meniť. S vytrvalosťou nemá predsa žiaden problém, pretože už roky vytrvalo zotrváva v pokročilej duchovnej hnilobe.
            V jednej kresťanskej piesni sa spieva: „Nečakaj na svoj deň, na svoj veľký čin, každá chvíľa sa ti ponúka...“ Ak chceme byť bdelí a vytrvalí, so zmenou by sme mali začať dnes. Zmeniť svoj prístup k Božiemu slovu, k sebe, k druhým. A nemať pri tom pocit, že som niečo stratil, alebo že som už tým dostatočne prejavil svoju dobrú vôľu.“