DILEMA

            Raz ráno za mnou prišiel rozrušený vikár jedného z parížskych obvodov, do ktorého patrím i ja. „Dnes v noci mi ukradli moped,“ oznámil. Povedal som mu, aby si nerobil starosti, poznám sa predsa s ľuďmi, ktorí by o tom mohli niečo vedieť. Tak som zahájil pátranie. Zlodeja som našiel a povedal som mu: „Ukradol si moped kamarátovi kňazovi, a to sa nerobí.“ „Vrátim ho,“ sľúbil.
            Ale keďže ten chlapec ho ešte v noci rozmontoval, bolo treba moped dať znova dohromady. Pritom zistil, že motor z mopedu je nanič. Situáciu vyriešil najlepšie, ako vedel. Zohnal moped rovnakého typu, vymontoval z neho motor a vložil do mopedu prvého. A aby sa zavďačil, ukradol ešte dve peňaženky a za peniaze z nich kúpil bezpečnostnú reťaz, ktorú pripevnil na moped s naškrabaným odkazom: „Pridávam reťaz, aby vám ho znova neukradli.“ A moped nechal uzamknutý pred vikárovým kostolom.
            Kňaz bol rád svojmu nájdenému mopedu a ešte viac sa tešil, keď následne zistil, že z jeho šrotu sa stala dobrá mašina. Potom si však kládol otázky, či je morálne používať takto „vylepšený“ moped. Odpovedal som mu, nech to nerieši a prižmúri oči. Boh hľadí na úmysel človeka – a ten mladý zlodejíček všetko urobil s najčestnejším úmyslom a najlepšie ako vedel. Niekedy Boh jednoducho dovolí, aby sa veci vyriešili takto.

                                                                                                 (zdroj: Guy Gilbert, Srdce v ohni)