MOJA KATEDRÁLA

            Vietnamský kardinál Nguyen Van Tuan (1928-2002) dokázal šíriť posolstvo nádeje aj počas najťažších rokov svojho života, ktoré strávil v komunistickom väzení. Priznáva, že zdrojom sily mu bola viera a tiež jeho snaha neľahkú situáciu napriek všetkému prežívať s Bohom. Hovorí: „Všetci väzni, vrátane mňa, neustále čakali na prepustenie. Napriek tomu som sa rozhodol, že moja väzba nebude časom rezignácie. Chcel som prežívať prítomný okamih a napĺňať ho láskou.
            Keď ma komunisti priviedli na loď a spolu s ostatnými 1500 väzňami nás presunuli na sever, povedal som si: „Toto je moja katedrála, tu sú ľudia, ktorých mi Boh zveril do starostlivosti, toto je moje poslanie – aby som sprostredkovával Božiu prítomnosť medzi týmito úbohými, zúfajúcimi bratmi. To, že som tu, je Božia vôľa. Prijímam tvoju vôľu, Bože!“ A od tej chvíle naplnil moje srdce pokoj, ktorý mi vydržal trinásť rokov.“
            Možno aj my by sme sa radi nachádzali niekde inde, medzi inými ľuďmi, v inom postavení. Zdá sa nám, akoby nám okolnosti života, v akých práve sme, bránili v ochote lepšie plniť Božiu vôľu. Možno by však aj nám pomohlo povedať: „Tu si ma, Bože, postavil. Tu chcem plniť tvoju vôľu.“