DEPRESIA AKO ŠANCA

            Veriaci človek, ktorý trpí alebo trpel depresiou, by možno vedel vydať svedectvo o tom, koľkokrát počul z úst iných veriacich dobromyseľnú, ale preňho neúčinnú vetu: „Modli sa, Pán Boh ti pomôže...“
            Anselm Grűn, známy autor duchovnej literatúry, opisuje príbeh ženy, ktorá sa mu sťažovala, že už sa nechce, a ani nevládze modliť, pretože jej modlitba v jej depresii vôbec nepomáha. Následne tento benediktín komentuje stretnutie so spomínanou ženou takto: „Ona chápala modlitbu ako prosbu, ktorú má Boh splniť. Za jediný priaznivý výsledok svojich modlitieb považovala skutočnosť, že Boh z nej depresiu odníme.
            Ježiš očividne chápal modlitbu inak. Ukazuje síce Bohu svoju úzkosť, bezmocnosť, bolesť. Prosí Boha, aby od neho odňal kalich horkosti. Ale zároveň sa modlí: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“
            Modlitba nás má skôr chrániť pred tým, aby sme vo svojej depresii nepodľahli zmätku. Modlitba neodníma úzkosť, môže však človeku ponúknuť pevnú pôdu pod nohami.
            Nejde o to, aby nám Boh po modlitbe vzal to, čo nás ťaží. V modlitbe ide skôr o pochopenie toho, že aj v ťažkostiach života som v rukách Boha.“

                                                                         (zdroj: Anselm Grűn, Deprese ako šance)

            Jedným z cenných darov skúsenosti depresie, prežívanej vo viere, je objav toho, že Boh „nebýva“ len na slnkom zaliatej strane života a že on tu nie je k tomu, aby nás z temnoty rýchlo vyviedol naspäť do svetla. On „býva“ aj v temnote a v skrytosti, býva tam ako skrytý – aj napriek tomu, že ho necítime, je tam s nami a môže našej skúsenosti s temnotou dať zmysel.
            Môže nám nielen pomôcť našu skúšku vydržať, ale aj skrze túto skúšku dozrieť. Plodom tejto skúsenosti môže byť aj to, že sme potom schopní rozumieť a pomáhať iným v obdobnej skúške (a je ich všade okolo nás veľmi veľa) – prinajmenšom tichou účasťou s nimi a tiež tým, že ich nebudeme zraňovať lacnými zbožnými frázami.